Štefánika v Meudone pripomína expozícia a socha, ku ktorej Matovič položil kvety. Pre Pravdu o slávnom slovenskom dejateľovi povedal viac Michal Kšiňan z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Keď sa vo Francúzsku povie Štefánik, reagujú na to ľudia?
Pre bežných Francúzov je Štefánik neznámou postavou. To treba povedať. Na druhej strane, keď sa pohybujete v diplomatických, vo vojenských či v univerzitných kruhoch alebo medzi ľuďmi, ktorí sa zaoberajú strednou Európou a Slovenskom, v tejto spoločnosti je Štefánik pomerne významná osobnosť.
S Francúzskom možno nemá Slovensko až v tak veľa kontaktov, práve Štefánik predstavuje historicky azda najvýraznejšie spojenie. Má to aj nejaký dosah na súčasnosť alebo už skôr patrí dejinám?
Štefánik má stále reálny vplyv. Predstavuje vektor, linku, na základe ktorej sa budujú slovensko-francúzske vzťahy. Povedzme si otvorene, koľko slovenských osobností má múzeum v zahraničí? O Štefánika sa zaujímajú Francúzi žijúci na Slovensku, samozrejme, aj ambasáda. Francúzske vojenské a univerzitné kruhy sa k nemu hlásia. Je to jeden zo spôsobov, ako sa nadväzujú kontakty. Ja som spolupracoval na dokumentárnom filme o Štefánikovi, vydali sme niekoľko kníh. Je to spôsob, ako urobiť Slovensku reklamu, ako Francúzov zoznámiť s naším regiónom, o ktorom nevedia až tak veľa.
Keď ste spomenuli, že bežní Francúzi Štefánika nepoznajú, a je to pochopiteľné, ako by ste im ho predstavili?
Povedal, by som, že bol generálom francúzskej armády a túto hodnosť dosiahol za tri a pol roka. To by ich mohlo zaujať. Potom by som možno spomenul všetkých významných Francúzov, ktorých Štefánik poznal. George Clemenceau, Ferdinand Foch, Aristide Briand, Gustave Eiffel či Henri Poincaré. Mnohé francúzske osobnosti Štefánika poznali a boli to jeho priatelia. Takéto spojenie by som sa snažil nájsť, keby som o ňom hovoril Francúzom, ktorí ho nepoznajú.
Foto: SITA, ÚV SR