„Cieľom projektov Nord Stream 2 a druhej vetvy Turk Stream je umocniť ruský vplyv nad našimi spojencami a partnermi. Projekty tak ohrozujú transatlantickú bezpečnosť,“ uviedol hovorca ministerstva počas tlačového briefingu.
Hovorca dodal, že Spojené štáty budú naďalej sledovať výstavbu plynovodu, ktorá by sa mala už nachádzať v záverečnej fáze. Washington podľa ministerstva zvažuje aj ekonomické sankcie ako jeden z mnohých možných nástrojov diplomacie.
Spojené štáty už uvalili sankcie na spoločnosti podieľajúce sa na výstavbe projektu, avšak nemecká kancelárka Angela Merkelová Nord Stream 2 naďalej podporuje.
Ruský veľvyslanec v Nemecku Sergej Nechajev v rozhovore pre noviny Berliner Zeitung v stredu vyhlásil, že špekulácie o európskej závislosti na ruskom plyne sú neopodstatnené.
„Sú tu viacerí dodávatelia a plynovodné trasy. Nikto nemá monopol,“ povedal a zároveň dodal, že projekt získal všetky potrebné povolenia a je predmetom záujmu európskych zákazníkov.
„Predchádzajúca vláda USA sa snažila zastaviť projekt vydieraním, vyhrážkami a sankciami,“ uviedol. „Dúfame, že nová americká vláda bude rešpektovať svojich partnerov a princípy medzinárodného obchodu.“
Tlak aj z Francúzska
Paríž v pondelok vyzval Berlín, aby na protest proti väzneniu Alexeja Navaľného zrušil projekt plynovodu Nord Stream 2.
Kontroverzný plynovod, ktorý má viesť ruský plyn po dne Baltického mora do Nemecka, už dávnejšie ostro kritizujú USA i viaceré európske krajiny na čele s Poľskom. Francúzsko sa však doteraz správalo zdržanlivo.
Investícia v hodnote desiatich miliárd eur je krátko pred dokončením. Z plánovaných 1 230 kilometrov potrubia chýba necelých 150.
Práce na Nord Streame 2 sa obnovili iba začiatkom minulého týždňa. Ruská loď Fortuna vplávala do dánskych vôd a začala klásť rúry. Bolo to bezprostredne po tom, čo policajné sily v Rusku predminulý víkend tvrdo potlačili prvú vlnu demonštrácií proti väzneniu Navaľného a zadržali vyše 3 500 ich účastníkov. Uplynulú nedeľu sa hromadné protesty opakovali a silové zložky zadržali vyše päťtisíc ľudí.
Proti represiám v oboch prípadoch Európska únia ostro protestovala. Jej členské štáty sa však napriek výzve Európskeho parlamentu na okamžité zastavenie stavby Nord Stream 2 na sprísnení sankcií voči Rusku nedokázali dohodnúť.
Kremeľ planá kritika zo Západu nijako mimoriadne netrápi, myslí si analytik Centra politických technológií Alexej Makarkin. „Ruské vedenie zaujíma iba osud projektu Nord Streem 2. Moskva pritom kalkuluje s tým, že Berlín sa ho neodhodlá zastaviť. V Nemecku budú na jeseň voľby, v ktorých téma Navaľného nebude prítomná, ale téma pracovných miest na východe Nemecka áno,“ poznamenal Makarkin pre Pravdu.
Verejné námietky
Tlak na vládu Angely Merkelovej sa ďalej stupňuje. Najnovšie sa aj Paríž rozhodol, že svoje námietky vyjadrí verejne, a nielen cestou diplomatických kanálov.
„Vždy sme tvrdili, že máme veľké obavy, čo sa týka tohto projektu,“ povedal v pondelok pre rozhlasovú stanicu France Inter francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune. Na otázku, či Paríž žiada, aby Berlín tento projekt ukončil, Beaune vyhlásil: „Samozrejme, už sme sa k tomu vyjadrili.“
Kritici projektu Nord Streem 2 tvrdia, že jeho sprevádzkovaním sa zvýši závislosť Nemecka a EÚ od dodávok plynu z Ruska. Kancelárka Merkelová sa však zdráha zastaviť výstavbu plynovodu, ktorá sa obnovila iba nedávno takmer po roku, počas ktorého boli stavebné práce prerušené v dôsledku amerických sankcií.
Projekt Nord Streem 2 má zdvojnásobiť kapacitu existujúceho plynovodu Nord Streem 1. Spustenie prevádzky je naplánované na začiatok roku 2021.
Minister Beaune pripomenul, že európski lídri uvažujú pre zásahy voči opozičným protestom o uvalení nových sankcií voči Rusku. Podľa jeho slov by sa však nemali zastaviť len pri pridaní ďalších osôb na existujúce sankčné zoznamy. V prípade Nord Streamu 2 je však rozhodnutie vecou Nemecka, pripustil.