V rozhovore pre televíznu stanicu CBS News Biden povedal, že USA nezrušia sankcie voči Iránu dovtedy, kým Irán neukončí obohacovanie uránu.
Na otázku moderátorky: „Zrušia Spojené štáty najprv sankcie, aby tak Irán dostali späť k rokovaciemu stolu?“ Biden odpovedal: „Nie.“ Po tom, čo sa moderátorka spýtala: „Musia najprv ukončiť obohacovanie uránu?“, Biden súhlasne pokýval hlavou.
Irán 4. januára oznámil, že v šiestich centrifúgach v podzemnom jadrovom zariadení Fordú začal s obohacovaním uránu na úroveň 20 percent. Je to hodnota, ktorú dosiahol pred jadrovou dohodou z roku 2015. Táto dohoda povoľuje obohacovanie uránu na úroveň 3,67 percenta.
Ide teda o výrazné prekročenie povoleného limitu, no zároveň omnoho nižšie množstvo, ako je potrebné na výrobu atómovej bomby, poznamenala AFP. Na výrobu jadrových zbraní je potrebné obohatenie na úroveň 90 percent. Prechod na túto úroveň z 20 percent však nie je podľa agentúry AP technicky komplikovaný.
EÚ varovala, že rozhodnutie Iránu opätovne začať s obohacovaním uránu na úroveň 20 percent bude znamenať „značný odklon“ od záväzkov Teheránu zakotvených v tzv. jadrovej dohode.
Biden tento postoj Spojených štátov oznámil po tom, čo najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí uviedol, že Spojené štáty musia zrušiť všetky sankcie, ak chcú, aby sa Irán vrátil k jadrovej dohode so západnými mocnosťami.
Jadrová dohoda z roku 2015, známa aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), zaväzuje Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity. Okrem USA ju vtedy podpísali Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko a Rusko.
Spojené štáty pod vedením bývalého prezidenta Donalda Trumpa však od tejto zmluvy v roku 2018 jednostranne odstúpili a na Irán opätovne uvalili sériu sankcií. Teherán na to následne reagoval niekoľkonásobným porušením jadrovej dohody. Administratíva nového prezidenta Bidena vyjadrila ochotu opäť k tejto dohode pristúpiť, no podmieňuje to tým, že Teherán najprv začne plniť svoje záväzky.