Korčok: V4 nesmie byť ochranný val pred EÚ. Veď je súčasťou únie

„Chceme mať s Ruskom dobré vzťahy, ale bolo by neférové nepomenovať, kde vidíme problém. Ide o správanie Ruska, ktoré sa dotýka aj našej bezpečnosti. Je to prípad Krymu, ale aj ďalšie problémy,“ povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v rozhovore pre Pravdu.

, 08.02.2021 22:52
ivan korcok Foto: ,
„Stojíme po boku tých, čo žiadajú slobodu, pričom nijako nepredpisujeme Bielorusom, či majú alebo nemajú mať radi Alexandra Lukašenka,“ zdôraznil Ivan Korčok.
169

Šéfom diplomacie ste sa stali ako nominant SaS. Baví vás sedieť vo vláde, v ktorej premiér Igor Matovič označuje ministra hospodárstva Richarda Sulíka za idiota a pripisuje mu zodpovednosť za tisíce mŕtvych?

Bolo by absurdné, keby som nepovedal, že ma to mrzí. Nie je to nič príjemné počúvať. Verím, že sa to opakovať nebude. Ak treba, pohádajme sa v politike, ale komunikujme slušne. Politickú kultúru vnímam na Slovensku ešte stále ako veľký problém.

Vláda je pri moci necelý rok a už sa špekuluje, že by sa mohla rozpadnúť. Zaspávate s vedomím tohto rizika?

Samozrejme, že to vnímam, veď visí verejne známy otáznik nad tým, či sa vláda zajtra nerozpadne. Spolieham sa však, že v koalícii rozum zvíťazí nad emóciami. Slovensko totiž potrebuje vládu, ktorá koná. Treba držať spolu. Vláda má pritom širší mandát – toto nebude štvorročné obdobie, počas ktorého nás bude terorizovať pandémia. Verím, že pandémia po očkovaní pominie, aby sme sa mohli naplno venovať plneniu programového vyhlásenia vlády.

Zatiaľ sa vám podarilo splniť sľub o prijatí novej Bezpečnostnej stratégie SR. Niektorí kritici nechápu, prečo je v nej Rusko považovanú za hrozbu. Vy ju naozaj vidíte?

Po prvé chcem povedať, že vítam každý kritický hlas, ktorý je založený na argumentoch, ale odmietam, že sa bude ešte aj s bezpečnosťou štátu politikárčiť. Zdôrazňujem, že Rusko nie je v tomto dokumente nijakým spôsobom označené za hrozbu. V stratégii sa však nachádza dobrý popis, ako vnímame Rusko. Chceme s ním mať dobré vzťahy, ale bolo by neférové nepomenovať, kde vidíme problém. Ide o správanie Ruska, ktoré sa dotýka aj našej bezpečnosti. Je to prípad Krymu, ale aj ďalšie problémy.

Otvoríte túto tému na rokovaniach so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, aby nezostalo len pri slovách na papieri?

Určite sa vynasnažím o takú debatu. Po mojom nástupe do funkcie som približne hodinu telefonoval s ministrom Lavrovom a istotne sa s ním rád stretnem. Žiaľ, pandémia zatiaľ aj šéfom diplomacie neumožňuje vidieť sa osobne.

Prečo podporujete protiruské sankcie EÚ?

Najprv musím povedať, že nejde o sankcie v zmysle proti Rusom. Sú to sankcie za niečo. Za porušenie medzinárodného práva pri anexii Krymu. EÚ sa nemohla iba prizerať, musela reagovať. Nezamieňajme si príčinu a následok. Nikto sa predsa jedno ráno nezobudil s tým, že ideme proti Rusku so sankciami. Bola nevyhnutné odpovedať na to, čo sa stalo.

Viete si predstaviť zrušenie sankcií, keby sa vyriešil konflikt v Donbase, ale Rusko by nedalo ruky preč od Krymu?

Nedokážem si predstaviť taký politický biznis. Pretože ak povieme, že v rozpore s medzinárodným právom je anexia časti územia, nemôžeme to vyhandlovať za nejaké ústupky pri inom porušení tohto práva v ďalšej oblasti. Tak to fungovať nemôže, lebo to by bol začiatok konca sveta, o ktorom sme si po roku 1990 mysleli, že v Európe bude bezpečný.

Niektorí lídri členských štátov únie vyjadrujú pochybnosti o pokračovaní sankcií. Môže sa stať, že niektorá krajina uplatní v Rade EÚ právo veta?

Treba, aby únia zostala v tejto veci jednotná. Na druhej strane potvrdzujem, že sú názory vnútri EÚ, podľa ktorých sankcie neviedli k zmene správania Ruska. Opakujem však, že sankcie znamenali náležitú odpoveď na porušenie medzinárodného práva. Odmietate politický obchod, ale Rusko tvrdí, že Krymu sa nikdy nevzdá. Znamenalo by to, že sankcie potrvajú večnosť. Nešpekulujme o budúcnosti. Znovu hovorím, že na protiprávny krok musela prísť odpoveď a dĺžka trvania sankcií je skôr v rukách Ruska, ako sa rozhodne postupovať.

Pokiaľ ide o visegrádsku štvorku (V4), párkrát sa z vašich slov na verejnosti dalo vycítiť, že trochu pochybujete o zmysluplnosti tejto spolupráce Slovenska s Česko, Maďarskom a Poľskom.

Ako diplomat som bol pri zrode V4. Pamätám sa na jej hviezdne chvíle, aj keď sa vyskytli situácie, keď sa objavili pochybnosti o jej pokračovaní. Nie som zástancom jednoduchých rýchlych riešení v takej podobe, že keď nám niečo v danom momente nevyhovuje, tak buchneme dverami. Môj prístup k V4 vyzerá takto: treba zmeniť to, že naši partneri si odvykli, že Slovensko bude mať vlastný názor na určité veci. Doplním a zdôrazňujem, že poviem bez emócií, v ostatných rokoch sa z V4 stalo akési synonymum odporu v rámci EÚ. Želám si, aby toto zoskupenie slúžilo záujmom všetkých štyroch členov a súčasne nechcem, aby pôsobilo ako nejaký stredoeurópsky ochranný val v rámci únie alebo dokonca proti nej. Veď všetky krajiny vo V4 sú súčasťou EÚ.

Po nevídane obrovských protestoch po prezidentských voľbách v Bielorusku veľa znalcov tamojších pomerov predpovedalo, že Alexandr Lukašenko má už spočítané dni. Tiež ste si to mysleli?

Menej sa sústreďujem na to, koľko dní má pred sebou Lukašenko, lebo to závisí od vnútornej dynamiky vývoja. Viac sa zameriavam na to, aby bol zreteľný postoj Slovenska. Tu nejde o to, aby Lukašenko odišiel pod tlakom zvonku, jeho osud je jedine v rukách Bielorusov. Považujem za našu povinnosť hovoriť, že aj oni majú právo na rovnakú slobodu, akú sme získali po novembri 1989. Mimochodom, Lukašenko nemá pravdu, keď tvrdí, že zahraničie organizuje jeho odchod, ale bieloruskí občania. Stojíme po boku tých, čo žiadajú slobodu, pričom nijako nepredpisujeme Bielorusom, či majú alebo nemajú mať radi Lukašenka.

Vláda SR schválila balík finančnej pomoci Bielorusom. Ako ich plánujete využiť a čo urobíte, aby vás bieloruský režim nemohol obviniť z neprípustného zasahovania do vnútorných záležitostí?

Financie použijeme v súlade s uznesením vlády. Výrazná suma pôjde na štipendiá pre bieloruských študentov. Dokončujeme zoznam tých, čo prejavili záujem prísť sa vzdelávať na univerzitách na Slovensku. Pozveme ich, keď opadne pandémia, lebo teraz sa neštuduje prezenčne, ale on–line. Ďalšiu časť prostriedkov využijeme pre tých, čo sa stali obeťami policajnej brutality. Konkretizovať zatiaľ nebudem, ale ubezpečujem, že nejdeme robiť nijakú záškodnícku činnosť. Neorganizujeme politické skupiny v Bielorusku, ako sa niektorí snažia podsúvať.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
169 debata chyba
Viac na túto tému: #V4 #ministerstvo zahraničných vecí #Ivan Korčok