Čo pre Čínu predstavuje formát 17+1 aj z hľadiska globálnej politiky, v ktorej vidíme napätie najmä medzi Washingtonom a Pekingom?
Od začiatku sa význam tohto formátu príliš nezmenil. Čína pri jeho vytvorení chcela ukázať, že je konštruktívnym a aktívnym diplomatickým hráčom, ktorý nastoľuje medzinárodnú agendu. Región strednej a východnej Európy mal nejaké ekonomické očakávania, ale tie boli pre Peking sekundárne. Čína potrebovala dokázať, že tento formát má istý zmysel pre zúčastnené štáty. Ale nehovoríme o regióne, ktorý by bol z hospodárskeho hľadiska pre Peking kľúčový. Ani v tom zmysle, že by bol bránou do Európy. Čína predsa dávno v Európe je. Nepotrebuje na to nejakú bránu. Číňania uviedli, že po prvý raz objem vzájomného obchodu dosiahol hodnotu 100 miliárd dolárov. Tento cieľ sa však stanovil už roku 2012 s tým, že bude dosiahnutý v roku 2015. Podarilo sa to až teraz, ale medzitým už je vo formáte aj Grécko. V globálnom kontexte je summit signálom USA. Ale míňa sa účinkom.
Prečo?
Čína sa stretla s krajinami, z ktorých má väčšina bližšie vzťahy so Spojenými štátmi. Z tohto hľadiska je pre Peking dôležitejšia nedávno uzavretá investičná dohoda s Európskou úniou. Aj pre postoje Nemecka či Francúzska získala Čína prostredníctvom dohody akési potvrdenie, že únia asi úplne nepôjde americkou cestou a bude smerom k Pekingu uplatňovať autonómnu politiku.
Ako vníma 17+1 Slovensko? Pred summitom bol podpísaný protokol o požiadavkách na ovčie a kozie mäso určené na vývoz zo Slovenska do Číny. Virtuálneho stretnutia sa zúčastnil premiér Igor Matovič, hoci sa uvažovalo o nižšej úrovni.
Jednotlivým krajinám vždy išlo najmä o bilaterálne stretnutia s čínskou stranou. Je dobré zdôrazňovať praktické veci a spoluprácu. Počul som však, že Číňania na poslednú chvíľu telefonovali, komu mohli, aby krajiny boli zastúpené na čo najvyššej úrovni, lebo inak by to vraj poškodilo spoluprácu s Pekingom. Viem si predstaviť, že čínski diplomati boli vystrašení, keď vedeli, že summitu bude predsedať prezident Si Ťin-pching. Preto sa snažili, aby jednotlivé štáty reprezentovali ich vrcholní predstavitelia. Najviditeľnejší problém bol v Pobaltí. Litva vraj dokonca uvažovala, že ju nebude zastupovať nikto, čo by de facto znamenalo odchod z formátu.