Bol to jeden z najostrejšie sledovaných procesov posledných rokov, od ktorého sa očakávalo, že poľským historikom vymedzí mantinely pri dokumentovaní najtemnejšej kapitoly dvadsiateho storočia.
Dvoch renomovaných vedcov Barbaru Engelkingovú a Jana Grabowského zažalovala Filomena Leszczyńská, 81-ročná neter niekdajšieho starostu východopoľskej obce Malinowo, ktorá tvrdí, že ich kniha hanobí pamiatku jej zosnulého strýka Edwarda Malinowského, keď naznačuje jeho podiel na smrti Židov. O Malinowskom sa píše v krátkej pasáži 1600-stranového dvojzväzkového diela Naďalej je noc.
Sudkyňa Ewa Jończyková vedcom nariadila, aby Leszczyńskej doručili ospravedlnenie, zverejnili ho na webovej stránke Inštitútu pre výskum holokaustu, ktorý Engelkingová založila, a aby v ďalších vydaniach knihy sporný úryvok o Malinowskom zmenili. Požadované odškodné vo výške stotisíc zlotých, viac ako 22-tisíc eur, ale Leszczyńskej nepriznala.
Historici sa odvolajú
"Rešpektujem rozsudok súdu, ale je pre mňa ťažké s ním súhlasiť. Dúfam, že odvolací súd naše argumenty uzná,“ citoval portál Gazety Wyborczej z reakcie profesora Grabowského.
Podľa dvojice historikov ide o pokus ich osobne zdiskreditovať a o snahu odradiť i ďalších odborníkov, aby sa venovali skúmaniu a hľadaniu pravdy o vyhladzovaní Židov v Poľsku. „Toto je kauza poľského štátu proti slobodnému výskumu,“ povedal Grabowski pre agentúru AP.
Vládna strana Právo a spravodlivosť sa od svojho príchodu k moci v roku 2015 snaží odrádzať od vyšetrovania zločinov Poliakov počas nemeckej okupácie. Namiesto toho sa usiluje podnecovať pocit národnej hrdosti poukazovaním na hrdinstvo a utrpenie Poliakov počas vojny. Podľa kritikov vláda chce zamlčať skutočnosť, že na masovom vyvražďovaní Židov sa podieľali aj viacerí Poliaci.
Leszczyńskú k podaniu žaloby naviedla vládou spoufinancovaná organizácia Reduta Dobrego Imienia, ktorá podporuje víziu minulosti v súlade s historickou politikou Práva a spravodlivosti. Neter tvrdí, že jej strýko bol hrdina, ktorý pomáhal zachraňovať Židov počas druhej svetovej vojny.
Falošná vďaka
Malinowski po vojne čelil obvineniu z podieľu na smrti 18 Židov skrývajúcich sa v lese neďaleko Malinowa, ktorých podľa svedkov udal Nemcom. Súd ho ale v roku 1950 oslobodil potom, čo v jeho prospech vypovedala Estera Siemiatycká. Mladá Židovka vtedy na procese uviedla, že starosta ju zachránil, keď ju s falošnými dokladmi zaradil do skupiny vysielanej na práce do Nemecka.
Siemiatycká už nežije. V osemdesiatych rokoch minulého storočia však vo výpovedi pre kalifornskú nadáciu zbierajúcu ústne svedectvá z obdobia holokaustu popísala, ako to všetko bolo. Hoci Malinowski ju okradol, a vedela o ňom, že udal Židov, z vďačnosti, že jej pomohol prežiť, na súde falošne svedčila v jeho prospech.
Kauza urážky na cti vyvolal obavy na medzinárodnej úrovni, pretože sa javí ako súčasť širšej historickej ofenzívy podporovanej štátom, napísala agentúra AP. Minulý týždeň novinárku Katarzynu Markuszovú vypočúvala polícia pre podozrenie, že ohovárala poľský národ, čo je trestný čin so sadzbou až do troch rokov väzenia. Previniť sa údajne mala v článku, kde písala o „poľskej účasti na holokauste“.
Predstavitelia Židovskej náboženskej obce v Poľsku v pondelok vydali vyhlásenie, v ktorom varujú pred čoraz intenzívnejšími pokusmi umlčať historikov a novinárov, ktorí sa snažia čestne predstaviť osud poľských Židov pod okupáciou.