Pravda položila dve otázky expertom zo štátov visegrádskej štvorky, aby zhodnotili 30 rokov existencie regionálneho zoskupenia. V4 vznikla 15. februára 1991 ako trojka. Po rozdelení Československa v roku 1993 zahŕňa Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko.
Minulotýždňové stretnutie hláv štátov V4. Zľava doprava: Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, poľský prezident Andrzej Duda, maďarský prezident János Áder a český prezident Miloš Zeman.
Edit Zgutová, Európske centrum, Varšavská univerzita
zgut Edit Zgutová
Najzásadnejšia vec, ktorú sa V4 podarilo dosiahnuť, je, že stále existuje. Prečo je dobré, aby prežila? Pre menšie a stredne veľké štáty je dôležité, aby v rámci Európskej únie spolupracovali. Je to ešte podstatnejšie od fungovania Lisabonskej zmluvy, keď v Rade EÚ platí princíp dvojitej väčšiny (je to kvalifikovaná väčšina, čo znamená, že za návrh musí hlasovať 55 % členských štátov, teda 15 z 27, a zároveň krajiny, ktoré zastupujú najmenej 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ, pozn. red.).
Najväčším problémom V4 sú neliberálne zmeny v Maďarsku a Poľsku. Z toho vyplývajúce napäté vzťahy s EÚ zohrali výraznú úlohu v meniacej sa dynamike v rámci visegrádskej štvorky. Maďarský premiér Viktor Orbán a líder poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński tvrdia, že iba ich pozície idúce proti migrantom a právam LGBTQ osôb si vyslúžili kritiku v rámci únie. Očividne to však nie je pravda. Viaceré globálne indexy demokracie zaznamenali, že v Maďarsku a v Poľsku došlo k najväčšej erózii demokracie v EÚ. A počas rokovaní o rozpočte únie a jeho spojení s princípmi právneho štátu sa ukázalo, že Bratislava a Praha sa k Budapešti a Varšave nepripojili.
Daniel Hegedüs, German Marshall Fund
Hegedues Daniel Hegedüs
Najväčším úspechom je fakt, že po prvý raz v modernej histórii región sám seba definoval. V 20. storočí ho určovali vonkajšie sily. Z nemeckého pohľadu to bol najprv koncept „Mitteleuropa“. Neskôr sa pre Západ táto oblasť zmenila na komunistické satelity ZSSR. V4 sa nemôže pochváliť nejakými dlhodobými úspechmi pri presadzovaní svojich politík. Výnimkou je torpédovanie spoločnej azylovej politiky v rokoch 2015 až 2016. No Visegrád zásadným spôsobom prispel k najlepším susedským vzťahom v regióne od existencie štátov v strednej a východnej Európe.
Najväčšou výzvou pre V4 sú rozdiely v politických systémoch a ich založenie na hodnotách. Má to značný dosah na kohéziu Visegrádu. Slovensko a Česko majú tendenciu dištancovať sa od neliberálnych susedov. V4 je na európskej úrovni vnímaná stále viac negatívne, čo vzbudzuje v Bratislave a v Prahe obavy. Obnovenie kohézie a lepší marketing Visegrádu by si však vyžadovali demokratizáciu Maďarska a Poľska. Ale nikto nečaká, že k tomu v dohľadnom čase dôjde.
Tomáš Strážay, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA)
strazay Tomáš Strážay
Najdôležitejšie je, že visegrádska iniciatíva sa udržala. Tri dekády toto partnerstvo založené na dôvere funguje, to znamená, že má konkrétne výsledky. Z politického hľadiska je Visegrád raz hore, potom zase dolu. V tejto chvíli skôr prežíva. Ale V4 sa dá prirovnať k ľadovcu. Politická špica je najviac viditeľná, no základy visegrádskej štvorky sú oveľa mohutnejšie, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Spočívajú v technickej či praktickej spolupráci, ktorá je oslobodená od politického nánosu. Visegrád má zmysel a v príhodnej chvíli ho môžeme využiť aj oveľa intenzívnejšie.
Od roku 2015 politická dimenzia V4 valcuje ostatné úrovne spolupráce. Možno v úvodzovkách by som povedal, že došlo k únosu Visegrádu. Agenda V4 sa využíva na politické ciele. Či už to bola otázka migrácie, ale týka sa to aj konkrétnych záujmov politikov. Príkladom je premiér Orbán. Priamo pomenujme, kto si Visegrád politicky privlastňuje a škodí jeho ďalším dimenziám. Nezhodujem sa však s tým, že V4 je potrebné oslabiť či okresať. Útok na samotný formát je zásahom vedľa.
Mateusz Gniazdowski, Centrum pre východné štúdie
Gniazdowski Mateusz Gniazdowski
V4 zblížila krajiny a národy, ktoré nikdy predtým v takejto konštelácii nespolupracovali. Ešte v 20. storočí sa správali k sebe nepriateľsky. Po roku 1989 sme vo veľkej miere vďaka visegrádskej spolupráci zabránili vzniku bezpečnostnej sivej zóny v strednej Európe. Po roku 1998 partneri solidárne – ale aj vo vlastnom záujme – pomohli Slovensku dobehnúť do NATO a EÚ. Po vstupe do únie V4 ukázala, že kohézna politika nie je almužna, ale efektívna investícia do rozvoja, z ktorej má ekonomický osoh celá EÚ, a najmä naši západní susedia – Nemci a Rakúšania.
Časť politikov za najväčší úspech V4 považuje zablokovanie povinných migračných kvót. Iní sa zase pokúšajú na visegrádsky formát zhodiť celú zodpovednosť za toto rozhodnutie demokraticky zvolených vlád a spájajú ho so všetkými vnútornými problémami štyroch krajín. V4 už nie je takpovediac paradajkovou polievkou, ktorú má v Európe každý rád, ale jej obviňovanie, že sa stala klubom sústavne blokujúcim rozhodnutia únie alebo priam alternatívou EÚ, nie je podložené faktami. Predsa však, ak má V4 zostať efektívnym nástrojom stredoeurópskej spolupráce, nemôže byť liberálna či neliberálna, pravicová či ľavicová, ale musí vždy byť "štvorková“. Pokusy ideologicky využívať visegrádsku značku narušujú vzájomnú dôveru a neprispievajú k budovaniu silnej strednej Európy v únii.
Jakub Wiśniewski, GLOBSEC
Wisniewski Jakub Wiśniewski
Vo svojej podstate visegrádska spolupráca vznikla zo snahy koordinovať integráciu strednej Európy so Západom. Aby sa región vyhol zbytočným roztržkám. Veľké rozšírenie EÚ v roku 2004 bolo priamym pozitívnym výsledkom tohto procesu. Existoval aj vzájomný neformálny tlak, ktorým si štyri krajiny pomáhali pri demokratickej a systémovej tranzícii. Slovensko sa zbavilo nedemokratických štandardov Mečiarovej éry do istej miery aj vďaky priateľským obavám a radám od susedov.
Najväčší problém je, že pozitívny efekt sa zmenil na negatívny. Kríza postkomunistických demokracií je veľká výzva. Môže sa ako infekcia šíriť cez strednú Európu. Minimálne v dvoch krajinách V4 sú vlády, ktoré čelia kritike za podkopávanie nezávislosti médií a súdnictva, za potláčanie opozície a populistické obracanie nenávisti smerom k menšinám. Ani slovenská spoločnosť a politici nie sú imúnni, ak k tomu ešte prirátame existujúci problém korupcie.
Vít Dostál, Asociácia pre medzinárodné otázky
Dostal Vít Dostál
Úspechom je vstup všetkých štyroch krajín do NATO a EÚ a vznik Medzinárodného visegrádskeho fondu. To, že sa dnes hovorí o spolupracujúcom celku, ktorý je integrovaný v EÚ aj v NATO, je niečo, čo by sme nemali brať ako úplnú samozrejmosť. Oslávme visegrádske výročie napriek všetkým oprávnených výčitkám, ktoré sprevádzajú dianie v Poľsku a Maďarsku.
Problém je, že niektoré krajiny si privlastňujú právo hovoriť za V4 a iné sa na to iba pozerali – alebo sa stále len pozerajú.