„Náš limit na obohacovanie uránu nebude 20 percent, budeme konať do takej miery, ktorá je nevyhnutná a ktorú si krajina vyžaduje,“ povedal Chameneí s tým, že „takto obohacovaný urán by islamská republika mohla využívať ako palivo pre jadrové elektrárne aj na iné účely“. Chameneí tiež zdôraznil, že Irán v otázke svojho jadrového programu neustúpi.
Islamská republika na základe zákona prijatého v decembri iránskym parlamentom prestane od 23. februára uplatňovať tzv. dodatočný protokol k jadrovej dohode so svetovými mocnosťami. Ten inšpektorom Medzinárodnej agentúry pre Atómovú energiu (MAAE) priznával rozsiahle právomoci vykonávať kontroly na území Iránu za účelom zabrániť Teheránu vyvinúť jadrovú zbraň. Iránska vláda ale trvá na tom, že žiadne jadrové zbrane nevyvíja a urán obohacuje len pre svoje energetické potreby.
Na základe dočasnej dohody bude prístup medzinárodných inšpektorov do iránskych jadrových zariadení od 23. februára síce obmedzený, no umožní im pokračovať v práci.
Predbežné uplatňovanie dodatkového protokolu Iránom je súčasťou jadrovej dohody medzi islamskou republikou a šiestimi svetovými mocnosťami z roku 2015, známej aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA). Teherán sa vtedy zaviazal obmedziť svoj jadrový program výmenou za zrušenie sankcií.
Administratíva bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa od tejto dohody jednostranne odstúpila v roku 2018 a opäť uvalila na Irán sankcie. Teherán následne začal porušovať niektoré záväzky vyplývajúce zo spomínanej zmluvy, hoci od nej oficiálne neodstúpil. Začal napríklad obohacovať urán na úroveň 20 percent, pričom JCPOA stanovuje maximálnu úroveň na 3,67 percenta.