K schváleniu reformy v Snemovni došlo len päť dní pred začiatkom procesu s belošským policajtom obžalovaným z vlaňajšej vraždy Afroameričana Georgea Floyda. Balík zákonov je symbolicky pomenovaný po Floydovi, ktorý zomrel vlani 25. mája v Minneapolise vo veku 46 rokov po tom, ako mu belošský policajt Derek Chauvin pri zatýkaní kľačal na krku vyše osem minút. Tento čin, ktorý okoloidúci nakrútili na video, vyvolal v celých Spojených štátoch masové protesty.
Navrhovanú reformu s názvom Zákon Georgea Floyda o spravodlivom výkone policajných právomocí schválila Snemovňa reprezentantov už vlani, následne ju však zablokoval republikánmi ovládaný Senát.
Po tom, ako sa v januári ujal prezidentského úradu demokrat Joe Biden a demokrati súčasne fakticky ovládli aj Senát, reformu do Snemovne reprezentantov opätovne predložili minulý týždeň. V stredu ju kongresmani schválili pomerom hlasov 220:212. Hlasovanie prebehlo v súlade so straníckou príslušnosťou; reformný balík podporil len jediný republikán a naopak – proti boli dvaja demokrati.
„Takmer pred rokom vyslovil George Floyd lapajúc po dychu svoje posledné slová – nemôžem dýchať – a podnietil celonárodné zúčtovanie s (prejavmi) rasovej nespravodlivosti a brutality v Amerike,“ uviedla pred hlasovaním predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová. Reforma podľa nej „nevymaže storočia systematického rasizmu“ a neprimeraných policajných zásahov v USA, predstavuje však „obrovský krok“ smerom k zlepšeniu vzťahov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a občanmi.
Reforma teraz putuje do Senátu, kde však musí dostať najmenej 60 hlasov. V 100-člennom Senáte majú pritom demokrati a republikáni zhodne po 50 kresiel. Túto komoru Kongresu de facto ovládajú demokrati, keďže v prípade rovnosti hlasov rozhoduje viceprezidentka a zároveň predsedníčka Senátu Kamala Harrisová.
Ak by Senát navrhovanú reformu odsúhlasil, dostala by sa na podpis prezidentovi Bidenovi, ktorý v stredu deklaroval, že ju podporuje.
Navrhovaná legislatíva okrem škrtiaceho chvatu zakazuje napríklad aj tzv. zatýkanie bez zaklopania, čo je praktika umožňujúca policajtom vniknúť na základe zatykača do objektu bez upovedomenia jeho obyvateľov. Kladie si tiež za cieľ vytvorenie databázy policajtov, ktorí zneužili svoje právomoci. Najkontroverznejšie je vnímané navrhované obmedzenie imunity policajtov v občianskoprávnych sporoch. Republikáni takéto opatrenie kritizujú, pričom tvrdia, že policajtom by „zviazalo ruky“ a celkovo znížilo bezpečnosť občanov.
Rodina zabitého Floyda reformu privítala. Jej právni zástupcovia vydali vyhlásenie, v ktorom uviedli, že predstavuje „zásadný krok vpred“ v zmene vzťahov medzi policajtmi a nebelošskými komunitami.
Súd so 44-ročným Derekom Chauvinom, obvineným v prípade úmrtia Floyda z vraždy druhého stupňa, sa začne v pondelok v meste Minneapolis v americkom štáte Minnesota.