„Ak nazvali vakcínu Sputnik V, je to bystrý výber. Je zameraný presne na to, aby Moskva ukázala svetu, aká je ruská veda úžasná,“ reagoval pre Pravdu Mark Galeotti, autor knihy Musíme si pohovoriť o Putinovi. „Samozrejme, nemôžeme byť prekvapení, že sa Kremeľ chopil tejto príležitosti,“ tvrdí odborník na Rusko.
Otvorená cesta
Sputnik V má otvorenú cestu na trh v Európskej únii. Mnoho krajín by jednoducho privítalo, keby bolo k dispozícii oveľa viac vakcín. Áno, v EÚ sú štáty, ktoré Sputnik V odmietajú z historicko-politických dôvodov. Sú to pobaltské krajiny či Poľsko. Varšava sa však prostredníctvom prezidenta Andrzeja Dudu zaujíma o čínske vakcíny. Poľská hlava štátu sa preto priamo obrátila na komunistického lídra Si Ťin-pchinga. Peking svoje vakcíny ponúkal aj na nedávnom stretnutí s predstaviteľmi krajín strednej a východnej Európy.
No Sputnik V by to mal v EÚ ešte ľahšie. O možnú spoluprácu na produkcii očkovacej látky sa už zaujímali Nemecko či Rakúsko. Ťažko tu hovoriť o nejakej rusofóbii, na ktorú sa Kremeľ rád sťažuje. Začiatkom februára šéf úniovej diplomacie Josep Borrell na návšteve Moskvy označil Sputnik V za dobrú správu pre ľudstvo a povedal, že dúfa, že vakcínu čoskoro schváli Európska lieková agentúra (EMA). Tá vo štvrtok uviedla, že očkovaciu látku bude preverovať v rolling review procese. Ide o predbežné posúdenie dát, ktoré výrobca dodáva postupne.
Znejú hlasy, že EÚ by mala byť ešte aktívnejšia a Sputnik V by bolo azda možné povoliť aj na základe údajov, ktoré sú k dispozícii. K tomuto scenáru sa prikláňa Thorsten Benner, šéf Inštitútu globálnej verejnej politiky v Berlíne.
„Ak nazývame Sputnik V nástrojom hybridnej vojny Ruska proti Západu, je iba na nás, či ho Moskve dovolíme používať. Zatiaľ nás vakcína rozdeľuje. Mali by sme prebrať iniciatívu,“ povedal pre Pravdu Benner.
Podľa zahraničnopolitického analytika už sú k dispozícií mnohé údaje o Sputniku V. Benner pripomenul, že očkovaciu látku používajú v Maďarsku či Srbsku, ale aj v iných krajinách, a vyšla o nej pozitívna štúdia v prestížnom vedeckom žurnále Lancet.
„Únia by mohla povedať, že jej núdzové používanie by mohol povoliť každý štát, ktorý si myslí, že na základe dostupných údajov je ruská vakcína bezpečná. Pre ľudí by to bolo založené na dobrovoľnom základe,“ ozrejmil Benner.
V ťažkej pandemickej situácii by to mohlo byť riešenie. Je však naozaj potrebné takto vyjsť Rusku v ústrety, keď aj Benner uznáva, že výrobné kapacity Sputnika V nie sú také, že by Európu zachránili? Pomôcť môžu skôr menším štátom, v ktorých aj niekoľko stotisíc vakcín výrazne zmení zaočkovanosť obyvateľstva.
Okrem toho Rusko v súvislosti so Sputnikom V rado zavádza. Jeho (ne)žiadosť pre EMA, ktorá išla do úplne inej organizácie, je známa. Ak to bola náhodná chyba, zvláštne vyznieva, že až po niekoľkých týždňoch sa Moskva rozhodla požiadať o spomenuté predbežné posúdenie vakcíny. A v súvislosti s predajom vakcín Slovensku uviedla, že je založený na komplexnom hodnotení slovenskými expertmi. O niečom takom však nie je nič známe.
„Rusko má dlhú históriu viacerých nástrojov hybridných operácií. Krajiny by nemali podceňovať schopnosti Moskvy v tejto oblasti ani v čase pandémie. Osobitný výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné zasahovanie do demokratických procesov v EÚ upozornil, že Rusko šíri zmanipulované informácie o európskych vakcínach a ich vedľajších účinkoch. Takouto diskreditačnou kampaňou sa Moskva snaží spropagovať vlastnú očkovaciu látku a zároveň podkopáva dôveru v demokratické procesy a v schopnosti EÚ a jej členských štátov zvládať súčasnú zdravotnú krízu,“ povedala pre Pravdu Naďa Kovalčíková, zahraničnopolitická analytička a odborníčka na bezpečnostné hrozby z organizácie German Marshall Fund.
Moskva využije každú príležitosť
Podľa Galeottiho sa v prípade Sputnika V, samozrejme, nedá očakávať, že sa za ním objavia v Bratislave malí zelení mužíčkovia v uniformách bez označenia. Expert aj priznáva, že nemá rád termín hybridná vojna, lebo sa podeň často dostanú veci, ktoré viac súvisia s vnútornými problémami západných štátov, nie s ruským zasahovaním.
„Ak sa však Slovensko rozhodlo Sputnik V kúpiť, viac sa otvára možnému vplyvu Ruska a zároveň to Moskva využije. Môže tvrdiť, že európske krajiny, štáty NATO a EÚ majú o jej vakcínu záujem. Rusi sú mimoriadne dobrí v tom, že využijú každú ponúknutú príležitosť. Recept na to znie: Nevytvárajme im zbytočné príležitosti, lebo vstúpia do každých otvorených dverí,“ vysvetlil Galeotti.
Rusku nahralo, že proces vakcinácie v EÚ zďaleka nie je taký hladký a rýchly, ako sa predpokladalo. Farmaceutické spoločnosti meškajú s dodávkami očkovacích látok. Vo viacerých členských štátoch sa len pomaly rozbieha vakcinácia. Expert na európsku politiku z Birminghamskej univerzity Jost-Henrik Morgenstern-Pomorski tvrdí, že niektoré vlády sa na Rusko či Čínu obracajú preto, aby voličom ukázali, že niečo robia. Má to však politické dosahy.
„Fakt, že Slovensko a Maďarsko nakupujú vakcínu Sputnik V ešte predtým, ako ju schválila EMA, určite svedčí o tom, že v čase kríz vonkajšie okolnosti dokážu EÚ jednoducho rozdeliť. Je znepokojujúce, že členské štáty sa rozhodli nesledovať spoločný proces a dohodnuté štandardy. Podkopávajú dôveru v celú EÚ a môže to viesť aj k politizácii procesov, ktoré majú byť založené na medicínskych a vedeckých štandardoch,“ povedal pre Pravdu Morgenstern-Pomorski.
„Slovensko len nedávno schválilo novú Bezpečnostnú stratégiu, v ktorej sa zdôrazňuje, že je spoľahlivým a zodpovedným partnerom EÚ a NATO. Dokument spomína aj hrozbu hybridných operácií, ktorým je potrebné čeliť koordinovane. Verím, že slovenské inštitúcie budú odolné proti akýmkoľvek hrozbám, bez ohľadu na to, čo dodávka ruských vakcín znamená a čo v krajine politicky spôsobila,“ dúfa Kovalčíková.