Macron toto rozhodnutie prijal na základe správy historika Benjamina Storu, ktorého Elyzejský palác vlani poveril revíziou vzťahov medzi Francúzsko a Alžírskom a návrhom riešenia sporov ťahajúcich sa od koloniálnych čias.
Macronovo rozhodnutie bude v praxi znamenať, že archívne dokumenty už príslušné úrady nebudú odtajňovať po jednotlivých stranách – ako doteraz -, ale po celých spisových zložkách. Tento prístup odtajňovania celých zložiek doteraz platil len pre dokumenty do roku 1954.
Teraz budú teda prístupnejšie i dokumenty o „novodobejších“ dejinách, najmä o francúzskom pôsobení počas vojny v Alžírsku (1954–62), odkiaľ poslední vojaci odišli práve koncom roku 1970, uviedol v utorok denník Le Figaro.
Oznámenie z Elyzejského paláca prišlo týždeň po tom, čo Macron „v mene Francúzska“ priznal, že právnik a vodca alžírskych nacionalistov Ali Boumendjel v roku 1957 nespáchal samovraždu, ale bol „mučený a potom zavraždený“ francúzskou armádou.
132 rokov koloniálnej nadvlády
Macron Storu vlani v júli poveril „vypracovaním súpisu pokroku dosiahnutého vo Francúzsku v súvislosti s kolonizáciou a alžírskou vojnou“. V januári Elyzejský palác oznámil, že namiesto „pokánia či ospravedlnenia“ za okupáciu Alžírska či osem rokov trvajúcu vojnu, ktorá ukončila 132 rokov francúzskej vlády, Macron prikročí k niekoľkým „symbolickým gestám“ zameraným na podporu zmierenia.
Francúzsko obsadilo územie Alžírska v roku 1830 a považovalo túto oblasť za svoju integrálnu súčasť, nie za kolóniu. V Alžírsku sa usadili milióny Francúzov a veľa Alžírčanov sa presídlilo do Francúzska.
Aj vzhľadom na to Francúzsko v rokoch 1954–62 bojovalo proti alžírskemu nacionalistickému hnutiu, aj keď v rovnakom čase nebolo proti vyhláseniu nezávislosti vo svojich kolóniách v západnej a strednej Afrike.
Kolonializmus v Alžírsku: zločin proti ľudskosti
Francúzski historici odhadujú, že vo vojne za nezávislosť Alžírska zomrelo asi 400-tisíc Alžírčanov, vláda tohto severoafrického štátu hovorí dokonca o milióne obetí. Oficiálne pritom Francúzsko až do roku 1999 konflikt v Alžírsku vôbec neoznačovalo za vojnu: vo vládnych dokumentoch sa písalo o „operácii“ na vymáhanie práva a poriadku.
Macron, ktorý je prvým prezidentom narodeným po skončení koloniálnej éry Francúzska, už vo februári 2017 počas kampane pred prezidentskými voľbami označil kolonializmus v Alžírsku za zločin proti ľudskosti.