Rutte je pri moci už od roku 2010 a v prípade, že sa mu podarí vytvoriť novú vládnu koalíciu, sa môže stať najdlhšie pôsobiacim premiérom v dejinách krajiny.
VVD by podľa exit pollu spoločnosti Ipsos mohla získať 35 kresiel v 150-člennej dolnej komore holandského parlamentu, čo by bolo o dve viac ako doteraz. Ipsos však uviedla, že neistota spôsobená hlasovaním počas pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 môže spôsobiť vyššiu odchýlku v porovnaní s inými voľbami.
Na druhom mieste je s odhadom na zisk 27 kresiel strana D66, ktorú vedie bývalá koordinátorka OSN pre Libanon a teraz ministerka zahraničného obchodu Sigrid Kaagová. D66 by si tak polepšila o osem kresiel. Predvolebné prieskumy dávali šance na druhé miesto tiež populistom Geerta Wildersa, ktorého Strana pre slobodu (PVV), doteraz najväčšia opozičná strana, získala podľa prieskumu pred volebnými miestnosťami 17 kresiel, čo je o tri mandáty menej ako v posledných voľbách pred štyrmi rokmi. Najväčšie strany už pred voľbami vylúčili, že by s PVV spolupracovali v rámci vládneho kabinetu, píše AFP.
Hlasovanie v holandských parlamentných voľbách, ktoré pre pandémiu koronavírusu trvali tri dni, sa začalo v pondelok ráno. Volebné miestnosti zatvorili v stredu o 21.00 h SEČ. O hlasy voličov sa uchádzalo rekordných 37 strán.
Počas pondelka a utorka mohli svoj hlas odovzdať prevažne rizikové skupiny obyvateľstva vrátane starších ľudí. Po prvý raz bolo povolené poštové hlasovanie – túto možnosť dostali ľudia nad 70 rokov.