Je takmer isté, že Rutte už po štvrtý raz povedie vládu. Ak vydrží vo funkcii aspoň do augusta budúceho roku, stane sa podľa spravodajského serveru Politico Europe najdlhšie vládnucim holandským premiérom v histórii.
"Voliči odovzdali mojej strane jednoznačný hlas dôvery. Mám energiu na ďalších desať rokov,“ vyhlásil Rutte, ktorý je premiérom od októbra 2010.
Manažér Rutte
Vládol už s podporou krajnej pravice, so sociálnou demokraciou, proeurópskymi liberálmi aj s kresťanskými sociálnymi konzervatívcami. Rutte sa na zvyčajne rozdrobenej politickej scéne, čo vyplýva z volebného systému krajiny, dokázal vždy dohodnúť. Aj keď po voľbách v roku 2017 mu trvalo 225 dní, kým zostavil novú vládu.
Teraz bude v 150-člennej dolnej komore holandského parlamentu podľa predbežných výsledkov, o ktorých informoval denník De Telegraf, zastúpených asi až 17 politických subjektov. Rutteho VVD by mohla mať 35 kresiel, čo by bolo o dve viac v porovnaní s rokom 2017. Veľmi dobrý výsledok zaznamenala liberálna proeurópska strana D66. Mala by mať 24 poslancov, pred štyrmi rokmi to bolo 19. Tretia asi bude krajne pravicová Strana za slobodu Geerta Wildersa so 17 zákonodarcami, v roku 2017 získala 20 kresiel.
Rutteho súčasnú vládu tvoria jeho strana, D66, Kresťanskodemokratická výzva a Kresťanská únia. Hoci tento kabinet v januári predčasne skončil pre škandál súvisiaci s neoprávneným odoberaním detských prídavkov, je možné, že koalície bude pokračovať v rovnakej zostave.
"Mnoho ľudí sa často pýta, v čom spočíva tajomstvo Rutteho úspechu. Nie je na to jednoznačná odpoveď. Ale určite by som začal s tým, že je to veľmi šikovný politický hráč. Rutte je absolútnym majstrom vo vytváraní spojenectiev. Premiér sa veľmi úspešne dokáže predať ako kompetentný manažér, čo voliči oceňujú najmä v týchto časoch,“ povedal pre Pravdu Pepijn Bergsen, expert na európsku a holandskú politiku z think-tanku Chatham House.
Odborník pripomenul, že Ruttemu k dobrému výsledku pomohlo, že svoju stranu v kultúrnych otázkach viac posunul doprava a tento prístup nezmení.
"Samozrejme, závisí od uhla pohľadu, či je naozaj kompetentným manažérom. Holandsko bolo na tom za posledné štyri roky ekonomicky dobre, predtým však čelilo problémom. Ľudia necítia potrebu meniť vládu. Na druhej strane sa nedá povedať, že by krajina dobre zvládala pandémiu COVID-19. Holandsko na tom nie je v Európe najhoršie, no ani sa nemá príliš čím chváliť,“ myslí si Bergsen. Pandémia v štáte, ktorý má približne 17,3 milióna obyvateľov, zabila viac ako 16 100 ľudí.
Rutte síce prebral časť krajne pravicovej rétoriky a pomohlo mu to, neznamená to však, že by výrazne oslabil radikálnych populistov. No krajne pravicová scéna je rozdelená. V parlamente z nej budú tri strany. Vzájomne si konkurujú, ale spolu budú mať 29 kresiel. Celkovo je to pre krajnú pravicu lepší výsledok ako v roku 2017.
Naopak, stratila ľavica vrátane zelených, ktorí v posledných rokoch pravidelne zaznamenávali nárast podpory voličov.
Európska scéna
Bergsen sa domnieva, že vzhľadom na pandémiu by sa Ruttemu malo podariť pomerne rýchlo zložiť vládu. Je veľmi pravdepodobné, že ministerstvo financií ako jeden z hlavných postov pripadne strane D66. Jej šéfka Sigrid Kaagová po oznámení predbežných výsledkov tancovala na stole. D66 chce pokračovať v spolupráci s Ruttem, podľa predsedníčky strany však musí byť politika vlády progresívnejšia, spravodlivejšia a zelenšia.
Volebné výsledky môžu mať istý vplyv na prístup Holandska k EÚ. Ak post ministra financií dostane D66, určite minimálne v rétorickej rovine dôjde k zmene. Doterajší správca holandskej pokladnice Wopke Hoekstra z Kresťanskodemokratickej výzvy bol prakticky synonymom politiky šetrenia.
"Možno sa dočkáme, že krajina sa bude viac snažiť formovať európsku integračnú politiku, nielen reagovať na to, čo sa jej nepáči,“ podotkol Bergsen.
Mark Rutte
Narodil sa 14. februára 1967 v Haagu.
Predsedom Ľudovej strany za slobodu a demokraciu je od roku 2006.
Funkciu holandského premiéra zastáva od októbra 2010.
V EÚ je momentálne tretím najdlhšie slúžiacim šéfom vlády po nemeckej kancelárke Angele Merkelovej a maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi.