Aká bude reakcia?
"Čo sa týka mojej osoby, nemám konkrétne obavy. Sankcie v podstate zakazujú cestu do Číny a obchodné vzťahy a podnikanie v krajine. Nič z toho nerobím. Dotýkajú sa však aj rodinných príslušníkov, respektíve blízkych ľudí. Poznám takých, ktorí podnikajú s Čínou. Nechcela by som im robiť nejaké problémy. Snažím sa teraz zistiť, koho by sankcie mohli ovplyvniť,“ povedala pre Pravdu Lexmann.
Europoslankyňa uviedla, že komunikuje napríklad s disidentmi v Hongkongu. "Trochu sa obávam, že to, že Čína akoby povedala, že som pre ňu hrozbou, môže viesť ku kriminalizovaniu kontaktov so mnou,“ vysvetlila Lexmann.
EÚ sa rozhodla uvaliť sankcie na jednu inštitúciu a štyroch čínskych predstaviteľov, ktorí sa podľa nej podieľajú na porušovaní ľudských práv v Sin-ťiangu. Podobne postupovali USA, Británia a Kanada.
"Určite by sa dalo namietať, že aktérom, ktorý eskaloval napätie, bola únia, lebo prijala sankcie ako prvá. Ale v Sin-ťiangu sme svedkami masového porušovania ľudských práv. Môžeme diskutovať, či ide o zločiny proti ľudskosti, alebo až o genocídu. V každom prípade od ľudí, ktorí tam boli uväznení a podarilo sa im utiecť, prichádzajú hrozivé správy. Medzinárodné právo vyslovene vyžaduje reakciu na takéto situácie,“ pripomenul pre Pravdu Matej Šimalčík, výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
Peking podľa experta konal neprimerane. Medzi ľuďmi, na ktorých uvalil sankcie, sú europoslanci, poslanci z jednotlivých krajín, ale aj experti a predstavitelia občianskej spoločnosti. Čína ich obvinila z narúšania jej suverenity a poškodzovania záujmov a šírenia klamstiev a dezinformácií. No hoci sa nezdá, že by EÚ teraz spustila ďalšie kolo opatrení, Peking jednoznačne čelí kritike. Krajiny ako Holandsko, Francúzsko či Nemecko, ktorých politici sú na sankčnom zozname, si predvolali čínskych veľvyslancov.
"Jednoznačne by to mala riešiť aj slovenská diplomacia. Zoznam ľudí, ktorým môže hroziť vplyv sankcií, môže byť omnoho väčší. Možno by bolo namieste, aby si ministerstvo predvolalo čínskeho veľvyslanca na Slovensku,“ myslí si Šimalčík.
"Rozmýšľala som nad tým, ako reagovať. Nie je to o mojej osobe. Ale členské krajiny EÚ vrátane Slovenska by asi mali mať spoločný postup. Keď si čínskeho veľvyslanca predvolali napríklad Holanďania, asi by bolo dobré, keby takto reagovali aj iné krajiny, ktorých občanov sa sankcie týkajú,“ povedala Lexmannn.
Slovenský rezort diplomacie zatiaľ neuviedol, aké kroky chystá. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) pre agentúru TASR vyhlásil, že postup Číny únia nepovažuje za adekvátny.
"Naša reakcia sankcionovať osoby, ktoré sa podieľali na porušovaní ľudských práv ujgurskej menšiny v Sing-ťiangu, je oprávnená,“ povedal Korčok. Dodal, že EÚ nechce reagovať na čínske sankcie ďalšími krokmi, aby sa neroztočila špirála sankcií a odvetných opatrení.
Vlastný gól
Bez ohľadu na to, čo teraz únia a členské štáty urobia, zdá sa, že Peking si sankciami strelil minimálne jeden vlastný gól. Európsky parlament musí schváliť koncom minulého roku dohodnutú Komplexnú investičnú zmluvu medzi EÚ a Čínou. Sankcie proti europoslancom, ktorí patria k najväčším politickým frakciám, určite presadenie dohody neuľahčia.
"Postupne to smeruje k tomu, že dohoda neprejde. Veľa poslancov to až tak nesledovalo a mohli mať pocit, že by zmluva mohla ekonomicky pomôcť ich krajinám. Ale momentálne už väčšina z nich počula veľa nielen o ľudských právach v Číne, ale aj o možných kontroverzných ekonomických dosahoch dohody. Preto si myslím, že by zmluva teraz v europarlamente neprešla,“ tvrdí Lexmann.