Pôdu Bidenovi v Bruseli pripravoval minister zahraničných vecí Antony Blinken. Bola to jeho prvá cesta do Európy, odkedy nastúpil 26. januára do úradu. Zúčastnil sa dvojdňového stretnutia ministrov zahraničných vecí NATO a nevynechal ani stretnutie s von der Leyenovou a šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrelom.
Nová kapitola
"Prišiel som, aby som konzultoval so spojencami, ako môžeme spolupracovať vždy, keď je to možné,“ povedal počas summitu aliancie Blinken, ktorý mal v Bruseli aj schôdzku s predstaviteľmi krajín visegrádskej štvorky. Slovensko zastupoval minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
"Je to príležitosť na novú kapitolu v transatlantických vzťahoch,“ viac ráz v posledných dňoch zopakoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Po štyroch rokoch republikánskeho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa vládnu na oboch stranách Atlantiku veľké očakávania. Zmena stráží v Oválnej pracovni však nie je automatickým liekom na všetky problémy, ktoré sprevádzajú spojenectvo USA a Európy. Čo teda znamená nová kapitola transatlantických vzťahov a čo by sa v nich malo prípadne zmeniť? Na túto otázku Pravdy odpovedal počas tlačovej konferencie Stoltenberg len pomerne všeobecne.
"Spojenci jednoznačne privítali jasný a silný odkaz od ministra zahraničných vecí Blinkena, ktorý zopakoval posolstvo od prezidenta Bidena, že Spojené štáty chcú skutočne obnoviť moc tejto aliancie, posilniť NATO a zaistiť, aby bolo pripravené na svet, v ktorom je viac konkurencie,“ povedal Stoltenberg.
"Tvrdenie o novej kapitole mi znie ako rétorické zveličovanie. Ale vzťahy USA a NATO budú s Bidenom lepšie, ako boli za Trumpa. Nový americký prezident bude mať miernejšiu rétoriku a jeho prístup bude priateľskejší,“ uviedol pre Pravdu expert na zahraničnú politiku Gianluca Pastori z Katolíckej univerzity v Miláne. "Niektoré štrukturálne problémy však budú existovať naďalej. Jedným z nich sú výdavky na obranu a vplyv pandémie COVID-19, ktorý s nimi súvisí. Rovnako sledujeme, že existujú rôzne predstavy o úlohe NATO, a ako by mala vyzerať budúca európska bezpečnostná a obranná identita. Je to živá diskusia, ale aj pre nedostatok dialógu s Washingtonom sa nikde neposunula,“ pripomenul Pastori.
Európa sa však už nebude môcť vyhovárať, že s USA sa ťažko komunikuje, ako to bolo za Trumpa. Blinken v Bruseli ukázal, že Amerika bude spoľahlivým spojencom, ale bude otvárať aj citlivé témy. Prejavilo sa to na diskusii o ruskom plynovode Nord Stream 2. Blinken vyslal jasný odkaz Berlínu.
"Nemecko patrí k našim najbližším spojencom. Máme nezhody týkajúce sa Nord Stream 2, ale to nám nebráni spolupracovať v prospech našich občanov. Priamo som však povedal nemeckému ministrovi zahraničných vecí Heikovi Maasovi, že plynovod je zlá myšlienka. Ide proti vlastným cieľom EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti,“ vyhlásil Blinken s tým, že spoločnosti, ktoré sa podieľajú na výstavbe plynovodu, môžu čeliť americkým sankciám.
Foto: SITA/AP
Spojený front?
"Mimoriadne by pomohlo, keby existovala jedna alebo aj viac pracovných skupín, ktoré by tvorili zástupcovia USA a EÚ, a týkali by sa otázok, ktoré súvisia s ústrednými témami transatlantických vzťahov. Prioritne by sa mali venovať Číne, Rusku, Blízkemu východu, kybernetickej bezpečnosti a digitalizácii, obchodu a demokracii,“ reagovala pre Pravdu Constanze Stelzenmüllerová z Centra pre Spojené štáty a Európu v Brookingsovom inštitúte.
Na druhej strane sa v už posledných dňoch ukázalo, že USA a EÚ sa vedia celkom dobre skoordinovať. Spolu s Britániou či Kanadou uvalili sankcie na čínskych predstaviteľov, ktorí sa podieľajú na masívnom porušovaní ľudských práv Ujgurov v Sin-ťiangu.
Tieto reštrikcie spoločne odsúdili Peking a Moskva. "Zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnych krajín pod zámienkou ‘šírenia demokracie’ je neakceptovateľné,“ uviedli vo vyhlásení čínsky minister zahraničných vecí Wang I a jeho ruský kolega Sergej Lavrov, ktorí o tom chcú diskutovať na pôde OSN.
Práve tvrdšie reakcie Pekingu a Moskvy na kroky USA alebo EÚ však môžu viesť k väčšej transatlantickej jednote a jednoznačnejším postojom. Minulý týždeň prezident Biden nazval šéfa Kremľa Vladimira Putina vrahom. Stoltenberg na otázku, či by ho tak označil tiež, odpovedal diplomaticky, ale jasne. "Prezident Putin je v konečnom dôsledku zodpovedný za kroky ruského štátu,“ vyhlásil generálny tajomník NATO.