Zariadenie, ktoré si pre seba vybudovali funkcionári východonemeckej Jednotnej socialistickej strany (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands – SED), má dve veľké nevýhody – potrebuje generálnu rekonštrukciu a ako zimovisko ho využívajú chránenie netopiere.
„Na bunker sa preto vzťahuje zákon o ochrane prírody,“ uviedla zástupkyňa aukčnej siene k výskytu netopierov. Nový majiteľ sa tiež nemôže spoliehať na to, že na pozemku bude môcť stavať, lebo s tým územný plán nepočíta. Pozemok je totiž vedený ako lesná plocha s ruinou bunkra.
Vyvolávacia cena za pozemok s rozlohou 5 502 metrov štvorcových, v ktorého podzemí je bunker s rozlohou 190 metrov štvorcových, začala na 7-tisíc eurách. Vzhľadom k rozlohe to nebola vysoká cena, pretože v ponuke aukcie bolo aj garážové státie v Berlíne pre motorku o šiestich metroch štvorcových za približne 10-tisíc eur.
Cena areálu sa nakoniec vyšplhala na trojnásobok tej vyvolávacej. Tým ale náklady na obstaranie nekončia. K výslednej sume musí ešte kupec započítať necelých 2-tisíc eur ako poplatok pre aukčnú sieň a daň z kúpy pozemku, ktorá v Meklenbursku-Predpomoransku predstavuje 6,5 percenta.
Aukcia neušla pozornosti radu médií vrátane najpredávanejšieho nemeckého denníka Bild, Frankfurter Allgemeine Zeitung, magazínu Der Spiegel alebo agentúry DPA. Pozornosť novinárov totiž pútala výnimočnosť predávaného objektu, ktorý je reliktom zaniknutej Nemeckej demokratickej republiky (NDR).
„Lesom pohltený a ostnatým drôtom obohnaný, 100 kilometrov severne od Berlína leží takmer zabudnutý bunker z čias NDR,“ napísal o aukcii denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Za takmer zabudnutý kúsok východonemeckej histórie označil bunker tiež bulvárny denník Bild, ktorý miesto opísal ako veľmi vzdialené a trochu strašidelné.
Nepríjemné pocity vyvoláva opustenosť zariadenia, ktoré stále ešte obklopuje plot s ostnatým drôtom. Po páde východonemeckého režimu sa ale o areál nik nestaral a tri desiatky rokov pustol. Plot je tak plný dier, ktoré objekt sprístupnili vandalom. Tí vybavenie bunkru rozkradli a zničili. Na škody a nevyhnutnosť rekonštrukcie upozornil aj aukčný dom. Veľa práce si vyžiada tiež údržba pozemku, na ktorom je viacero stromov popadaných a vyvrátených.
Výhodou, ako uvádza aukčný dom, je poloha pri obci Hohenzieritz v malebnej vidieckej krajine neďaleko rovnomenného zámku, kde roku 1810 zomrela pruská kráľovná Luisa, manželka Fridricha Viliama III. Za zmienku stojí aj blízkosť národného parku Müritz, ktorý je rajom vodného vtáctva.
Kto bunker zakúpil, známe nie je, rovnako ako to, aké s ním má plány. Predchádzajúci majiteľ plánoval demoláciu, ku ktorej ale nikdy nepristúpi. Komplex tvoria dva podzemné kryty s niekoľkými miestnosťami. Oba objekty sú spojené chodbou. Súčasťou stavby je aj dekontaminačná komora.
Bunker na ochranu krajských straníckych pohlavárov pre prípad jadrovej vojny nechal vybudovať niekdajší funkcionár SED Johannes Chemnitzer, ktorý stál na čele kraja Neubrandenburg. Miestni preto podľa médií bunkru hovoria Chemnitzerov.
Chemnitzer bol tiež poslancom východonemeckého parlamentu a členom ústredného výboru SED, čo bol najvyšší orgán strany. Do posledných chvíľ patril k zástancom totalitného poriadku a ešte na konci októbra usporadúval manifestácie na podporu režimu a varoval obyvateľstvo pred účasťou na protivládnych demonštráciách. Po páde Berlínskeho múru v novembri 1989 bol zbavený funkcií a neskôr zo SED vylúčený.