Nemecká kancelárka Angela Merkelová má problém dohodnúť sa s predstaviteľmi spolkových krajín na podobe pandemických opatrení. Má v tom dokonca nezhody s novým šéfom jej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a premiérom Severného Porýnia-Vestfálska Arminom Laschetom. Aké je to vážne?
Nemecko je federálny štát. Centrálna vláda musí pri rozhodovaniach brať do úvahy názor lídrov spolkových krajín. Ďalšou komplikáciou je, že v nich vládnu rôznorodé koalície a samotné krajiny sa od seba výrazne líšia. Niektoré sú výrazne závislé od turizmu, iné zase od priemyselnej výroby. Pri rozhodovaniach sa teda miešajú rôzne záujmy. Je veľmi komplikované vládnuť, hlavne počas súčasnej krízy. Okrem toho oproti prvej vlne pandémie sa v Nemecku niečo zmenilo.
Čo?
Mali sme silnejší konsenzus medzi federálnou vládou a spolkovými krajinami. No teraz sme už svedkami oveľa väčšej opozície proti návrhom Berlína. Má na to vplyv aj fakt, že sa dostávame do predvolebnej kampane, Nemci budú vyberať zloženie parlamentu v septembri. Merkelová čoraz ťažšie hľadá dohody so spolkovými krajinami, ktoré sa týkajú nevyhnutných reštrikcií a lockdownov. Túto situáciu pozorujeme už od októbra. S príchodom druhej vlny pandémie sa mnohé spolkové krajiny snažili zostať otvorené tak dlho, ako to len bolo možné, hoci lockdown bol potrebný. Je to tak doteraz. Kancelárka nemá autoritu, aby to dokázala zmeniť, aby zvládla presvedčiť lídrov spolkových krajín. Vrátane tých, čo sú z jej vlastnej strany.
Už dlho vieme, že Merkelová skončí v pozícii kancelárky. Stala sa z nej už chromá kačica? Zvykne sa tak hovoriť politikom, ktorí síce ešte v úrade sú, ale už sa iba čaká, kedy odídu.
Chromou kačicou je už od jesene. Z prvej vlny pandémie vyšla Merkelová silná. V čase krízy sa jej podarilo získať podporu verejnosti. Prvú vlnu pandémie vláda celkom dobre zvládla. Populárny bol aj minister zdravotníctva Jens Spahn. Od jesene sa to zmenilo. Ukázalo so, že v spoločnosti je veľká opozícia proti opatreniam. Mnoho ľudí malo pocit, že pandémia sa v zásade skončila a že je potrebné podporovať najmä ekonomiku. Teraz do toho prišli problémy s pomalým očkovaním. Nesúvisí to len s nedostatkom vakcín. Vplyv na to majú aj byrokratické postupy. K tomu sa ešte pripojili škandály poslancov za CDU, ktorí sa podieľali na obchode s ochrannými pomôckami.
Ľudia asi očakávali, že očkovanie pôjde rýchlejšie, asi aj vzhľadom na neraz zdôrazňovanú nemeckú presnosť a efektívnosť. Aký vplyv to má na politickú a spoločenskú scénu?
Podľa mňa je to momentálne najväčší problém. Ako som povedal, jeho časť spočíva v nedostatočných dodávkach vakcín. Diskusia však vznikla už na začiatku. Pôvodný Spahnov plán v júni spočíval v tom, že Nemecko spoločne s niekoľkými ďalšími krajinami ako Francúzsko, Španielsko a Holandsko v podstate spolu vyjednajú vakcíny pre celú Európsku úniu. Možno to mohlo byť aj úspešné, ale Merkelová sa priklonila k tomu, že rokovať za EÚ má Európska komisia. Ale dohodnuté kontrakty sa nenapĺňajú. Problém však súvisí aj s nemeckou očkovacej kampaňou. Mala byť dokonalá. Mala uspokojiť všetkých. Ukázalo sa však, že to nie je možné. Máme systém očkovania na základe veku, ale nedostatočne sa myslelo na kritickú infraštruktúru vrátane lekárskeho personálu. Začali sme používať vakcíny Pfizer-BioNTech, ale potom sme si ich šetrili, aby sa k ľuďom dostala druhá dávka. Nakoniec to je teraz tak, že máme málo zaočkovaných aj prvou dávkou. Na dôvažok vakcína AstraZeneca má už v Nemecku takú zlú reputáciu, že mnoho ľudí ju odmietlo. Celá očkovacia kampaň je zatiaľ jedna veľká katastrofa. Dúfame, že od apríla bude vakcín viac a dostanú sa aj k lekárom. Ak sa však nepodarí do leta zaočkovať značnú časť obyvateľstva, bude to mať politické dosahy. Ľudia očakávali, že budú môcť ísť na dovolenku, že budú aspoň do istej miery cestovať. Keby to tak nebolo, v septembri to ovplyvní voľby.
Dá sa očakávať, že CDU príde o veľa hlasov?
V tejto chvíli sa podpora kresťanských demokratov očividne výrazne prepadá. CDU/CSU zvládli prvú vlnu pandémiu. Boli niekde na úrovni 37 až 38 percent. Odvtedy však stratili okolo 10 percentuálnych bodov, aj viac. Teraz sa ich podpora pohybuje medzi 25 až 27 percentami. Má na to vplyv nepodarená vakcinácia, ako aj škandál poslancov, ktorý som spomenul. Kresťanskí demokrati sa z tejto situácie dostanú iba ťažko. Povedal by som, že môžu získať okolo 30 percent hlasov, ale nie viac. Výsledok kresťanských demokratov bude ešte do istej miery závisieť od toho, kto bude ich kandidátom na kancelára. Či bavorský premiér Markus Söder, alebo šéf CDU Armin Laschet. Prvý má vyššiu podporu u ľudí, druhý v straníckych štruktúrach. Je to otvorená otázka. V minulosti však pokusy bavorských premiérov dostať sa na kancelársku stoličku boli neúspešné. Nevyšlo to v roku 1980 Franzovi-Josefovi Straussovi ani v roku 2002 Edmundovi Stoiberovi.