Kancelár Sebastian Kurz oznámil, že Rakúsko rokuje s Ruskom o nákupe jedného milióna dávok vakcíny Sputnik V. Nie je jasné, či Viedeň chce očkovaciu látku použiť ešte predtým, ako ju schváli EMA. Prečo sa Kurz odhodlal k takému kroku?
Povedal by som, že podobne ako v iných krajinách, aj rakúska vláda cíti tlak verejnosti a kritiku, ako zvláda pandémiu ochorenia COVID-19 a ako rýchlo beží očkovanie. Od toho sa odvíja všetko. Vlády v takejto situácii majú tendenciu obviňovať všetkých okolo, len nie seba. Kurz je známy tým, že sa vždy snaží pôsobiť aktívne, nechce byť defenzívny, ale preberá iniciatívu. Preto tiež kritizuje nákupy vakcín, ktoré dohodla Európska komisia, a pomalé dodávky. Mechanizmus proporčného delenia očkovacích látok je problematický. Ale keby jednotlivé krajiny nakupovali vakcíny samostatne, bola by to džungľa. Bolo to oveľa horšie. Kurz sa však sťažuje na EMA a tiež na to, že krajiny nemajú dostatok informácii. Ťažko však tomu veriť.
Kurz sa snažil riešiť vakcíny aj s Izraelom…
Áno. Išiel mimo európskeho rámca. Samozrejme, Izrael má skutočné výsledky vo vakcinácii. Potom sa Kurz pridal ku krajinám, ktoré stavili na vakcíny AstraZeneca, a majú ich menej. Kancelár najprv tvrdil, že Rakúsko očkovacie látky dostalo. Ale zrazu zmenil rétoriku a tvrdil, že potrebujeme viac vakcín a mali by sme ich dostať z 10 miliónov dávok, ktoré sľúbil Pfizer-BioNTech. Ak však dáta ukazujú, že Rakúsko má svoj podiel vakcín, nemá nárok na ďalšie. Je však dobré, že diskutujeme v Európskej únii o solidarite, lebo jej potrebujeme viac. Áno, je to chyba niektorých krajín, že sa príliš spoľahli na vakcínu AstraZeneca. No to, že očkovacie látky nedostali, je fakt. Samozrejme, ide tu o boj národných záujmov, ale bolo by dobré, keby im iné štáty pomohli.
Ako do toho zapadá Sputnik V?
Ako som povedal, Kurzove kroky súvisia s tlakom verejnosti a médií. Ale kancelár to robí aj pre účely domácej politiky. Ona často definuje európske priority Rakúska. Kurz tvrdí, a podobne to hovorí aj eurokomisia, že vakcíny nemajú byť o gepolitike. Ale iné krajiny pripomínajú, že Sputnik V je geopolitickým nástrojom Moskvy. Doma Rusko túto očkovacou látku používa len pomaly, ľudia jej podľa prieskumov ani veľmi nedôverujú. Napriek tomu má ísť do viac ako 50 krajín. No v skutočnosti na tom ani nezáleží, aké má Moskva so Sputnikom V plány, keď sa budeme držať toho, čo pripomína EK. Teda, že dôležité sú dáta, ktoré posúdi EMA. Rakúsky prístup je nejasný. Vláda sa vyhla jednoznačnej odpovedi, či so Sputnikom V bude čakať na EMA. Experti však hovoria, že keď má Sputnik V schváliť Rakúsko, potrebujú rovnaké dáta, aké posudzuje EMA, je preto dobré robiť to na úrovni únie. Ale nevieme ani to, ako to bude s celým kontraktom.
Čo sa s ním môže stať?
Viem si predstaviť, že dodávka vakcín sa iba naplánuje, ale v podstate sa bude čakať na EMA.
Na Slovensku nákup Sputnika V prispel k politickej kríze, keď niektoré vládne strany boli proti spôsobu, akým to expremiér Igor Matovič urobil. Ako to vyzerá v rakúskej koalícii, v ktorej sú Kurzovi ľudovci so Zelenými?
Doteraz európska politika nespôsobila vládnu krízu. Veci týkajúce sa EÚ riešia ľudovci. Minister zdravotníctva Rudolf Anschober patrí k Zeleným, ale nevyjadril sa jasne, čo bude robiť so Sputnikom V. Ale možno majú v koalícii nejakú internú dohodu.
Jedným z argumentov pre nákup Sputnika V na Slovensku bol prieskum, ktorý naznačoval, že je tu časť ľudí, ktorí chcú len ruskú vakcínu. Ako je to v Rakúsku?
Podľa prieskumu má myšlienka nákupu Sputnika V v Rakúsku vysokú podporu. Mimochodom, vakcíne AstraZeneca, o ktorej média už niekoľko týždňov informujú, dôveruje čoraz menej ľudí. Sputnik V si dokáže urobiť dobrú reklamu. Počkajme však, čo budú hovoriť vedci, aké dáta z Ruska dostaneme a ako budeme riešiť kontrolu výroby. Jedna vec je nákup, druhá skutočné spustenie očkovania.
Budú mať Kurzove kroky nejaký vplyv na pozíciu Rakúska v EÚ?
Áno. Ale všetci sa snažia získať čo najviac vakcín. Nemyslím si, že Kurz by mohol vetovať ďalšie dodávky, keby Viedeň nedostala podiel zo spomenutých 10 miliónov dávok od Pfizer-BioNTech (už o nich vznikla dohoda, ku ktorej sa odmietli pridať Česko, Rakúsko a Slovinsko, pozn. red.). Prístup Kurza však nie prekvapujúci. Dá sa v ňom nájsť istá schéma. V Rakúsku sa venuje pozornosť európskej politike práve pre existujúce nezhody. Kurz provokuje diskusiu. Podobne to bolo aj pri minuloročných rokovaniach o Pláne obnovy a rozpočte EÚ. Čím viac nezhôd politici vytvoria, tým väčšiu pozornosť na seba pritiahnu. Politici chcú vždy vyhrať. Minimálne v tej rovine, ako ich vníma verejnosť. V únii neustále potrebujeme 27 víťazov. Keď to pohne vpred aj EÚ, je to výhra pre všetkých.