Od februára do marca sa vojvoda z Edinburghu liečil v londýnskej nemocnici z infekcie po chirurgickom zákroku na srdci. V posledných rokoch ho trápili zdravotné ťažkosti. Viackrát bol hospitalizovaný. Koncom roka 2011 mu voperovali cievny implantát, v roku 2013 podstúpil operáciu brucha. Posledný rok bol spolu s kráľovnou pred dosahom pandémie covidu väčšinou izolovaný na hrade Windsor.
Vo veku 99 rokov zomrel princ Philip
Opora a príklad
Briti vnímali princa Philipa najmä ako výraznú oporu Alžbety II. „Jednoducho povedané, počas celých našich spoločných rokov je mojou pevnosťou,“ povedala o ňom svojho času panovníčka, ktorú on do smrti volal jej dievčenskou prezývkou Lilibet.
"Princ Philip si získal náklonnosť ľudí naprieč generáciami a bol inšpiráciou pre životnú cestu nespočetných mladých ľudí. Dnes smútime spolu s kráľovnou a celý národ sa v myšlienkach obracia k nej a ku kráľovskej rodine,“ vyhlásil britský premiér Boris Johnson. "Spomíname na vojvodu (…) najmä ako na neochvejnú podporu jej veličenstva kráľovnej, nielen ako na jej spoločníka, ktorý bol každý deň jej vlády po jej boku, ale ako na jej manžela, jej silu a oporu viac ako 70 rokov,“ dodal Johnson s tým, že princ Philip pomáhal nasmerovať britskú monarchiu tak, že dokázala po druhej svetovej vojne zostať životaschopnou.
Podľa komentátora denníka Telegraph princov príkladný život môže byť inšpiráciou pre všetkých ľudí. Vojvoda bol podľa neho vždy šťastný, keď mohol kráčať jeden krok za panovníčkou a vždy jej poskytoval spoľahlivú morálnu oporu. „Ani raz jej nespôsobil ťažkosti, ani raz ju nedostal do problémov. Po dlhom období jej panovania sa určite dá vyhlásiť, že Alžbeta II. sa stala jedným z najvýraznejších monarchov našich dejín a tento úspech by jednoducho nebol možný bez vojvodu z Edinburghu,“ napísal Peter Oborne.
Princ Philip bol držiteľom viacerých ťažko prekonateľných rekordov. V roku 2009 sa stal najdlhšie "slúžiacim“ manželským partnerom v histórii britských panovníkov. Taktiež bol najstarším partnerom vládnuceho monarchu. Ich manželstvo trvalo od 20. novembra 1947. Keď sa princa raz novinári pýtali na tajomstvo úspechu ich manželstva, vyhlásil: "Kráľovná je obdarená neobvykle veľkou dávkou tolerancie.“
Na kráľovskom dvore Philipa spočiatku príliš nevítali, pretože nebol "úplne prototypom anglického gentlemana“. Alžbetu však nezvratne očaril ako mladý pohľadný kadet svojím šarmom, humorom a nezávislosťou. Začali si spolu písať, keď mala Alžbeta trinásť rokov a on osemnásť. Alžbeta neskôr prezradila, že išlo o lásku na prvý pohľad. Zasnúbili sa rok po skončení druhej svetovej vojny. Keďže Philip pochádzal z gréckej panovníckej rodiny, musel sa vzdať dovtedajších titulov, nárokov na grécku aj dánsku korunu a prestúpiť na anglikánsku vieru.
Utečenec z Korfu
Philip, princ grécky a dánsky, sa narodil 10. júna 1921 vo vile na ostrove Korfu. Jeho babička z matkinej strany bola vnučkou britskej kráľovnej Viktórie. Po vzbure v Grécku v roku 1922 musela kráľovská rodina s malým Philipom utiecť do exilu. Najskôr do Paríža, po rozchode rodičov v roku 1930 býval Philip u sestier vydatých v Nemecku alebo u príbuzných v Anglicku.
V Anglicku, kde už používal poangličtenú verziu mena svojej matky Mountbatten, začal chodiť do školy; nie však do prestížneho Etonu, ako jeho vnuci, ale na Gordonstoun v Škótsku, kam neskôr poslal aj svojho syna Charlesa. Na vysvedčení mu napísali, že je rodený vodca so silnou vôľou a takmer bezhraničnou ctižiadosťou. Potom navštevoval kráľovskú námornú akadémiu v Dartmouthe, kde sa prvýkrát stretol so svojou budúcou manželkou, vtedy mladučkou Alžbetou. Za druhej svetovej vojny ho povýšili až na námorného poručíka. Neskôr sa osvedčil u britského námorníctva: skvelou obsluhou lodného reflektora pomohol potopiť dve talianske lode. Zúčastnil sa aj na vylodení na Sicílii.
Keď v roku 1952 v Keni priviezol mladý námorník čerstvo vydatej následníčke britského trónu Alžbete správu, že je teraz kráľovnou Británie, zmenilo sa veľa aj pre Philipa. Musel odísť od námorníctva, aby mohol svoju ženu sprevádzať pri reprezentačných povinnostiach doma aj v zahraničí.
Alžbeta mu porodila štyri deti – Charlesa, Annu, Andrewa a Edwarda. Dožili sa ôsmich vnúčat. Philipov vzťah s vlastnými deťmi nebol jednoduchý. Jeho najstarší syn princ Charles v autorizovanej biografii z pera Jonathana Dimblebyho naznačil, že ho v detstve otec často zastrašoval a že sa bál jeho prísnych pravidiel aj škodoradostného výsmechu.
Foto: TASR/AP
Aktivista s humorom
Do vysokého veku bol vitálny a aktívny, z verejného života sa stiahol až v roku 2017. Dovtedy absolvoval 637 zahraničných návštev, predniesol 5 493 prejavov, napísal 14 kníh a zúčastnil sa na 22 219 samostatných oficiálnych podujatiach. V januári 2019 mal autonehodu, po ktorej sa vzdal vodičského preukazu.
Princ Philip mal po dlhé desaťročia patronát nad asi 800 organizáciami. Išlo okrem iných o združenia na pomoc hendikepovaným ľuďom, na podporu výskumu či ochranu životného prostredia. Bol napríklad patrónom Svetového fondu na ochranu prírody WWF.
Pracovný deň začínal čítaním korešpondencie a novín. Na písanie listov a prípravu svojich príhovorov používal počítač. Obedy mával pracovné. Ak bola kráľovná na oficiálnej návšteve, sprevádzal ju väčšinu dňa, okrem toho mal aj oddelený program. Večere bývali taktiež pracovné, prípadne sa zúčastňoval na recepciách. Niekoľkokrát do roka sa s panovníčkou zúčastňoval aj na koncertoch alebo filmových premiérach.
Princ Philip bol známy svojimi korenistými výrokmi. Raz povedal, že keď muž otvára žene dvere automobilu, buď je to nové auto, alebo je to nová žena. Inokedy sa pozastavil nad tým, že Britky podľa neho nevedia variť. Inou vetou naznačil, že to nebude až také zlé: „Francúzska kuchyňa je veľmi dobrá, ale nevedia pripraviť správne anglické raňajky.“ Jeho prostorekosť neraz vyvolala otázku, či ako manžel kráľovnej neprekračuje prípustné hranice. Pre niekoho to bol príliš drsný humor, pre iných zdravý zmysel pre iróniu.
Výroky princa Philipa
„Vyzeráte, akoby ste boli pripravený do postele.“ (Prezidentovi Nigérie, ktorý mal na sebe tradičný národný odev.)
„Neprichádzame sem pre svoje zdravie. Vieme uvažovať o iných spôsoboch, ako si užiť.“ (Počas návštevy Kanady.)
„Nepochádza väčšina z vás od pirátov?“ (Obyvateľom Kajmaních ostrovov.)
„Veľmi rád by som išiel do Ruska – hoci bastardi zavraždili polovicu mojej rodiny.“ (V odpovedi na otázku v roku 1967, či má záujem navštíviť Sovietsky zväz.)
„Je to ohromne nevyužitý priestor.“ (K hosťom na recepcii pri príležitosti otvorenia nového britského veľvyslanectva v Berlíne, ambasáda vyšla v prepočte na 30 miliónov eur.)
„Príšerné.“ (Názor na Peking počas návštevy Číny v roku 1986.)
„Tak kto je tu na drogách? On vyzerá, akoby bol na drogách.“ (O 14-ročnom členovi Bangladéšskeho mládežníckeho klubu v Británii.)
„Keď muž otvára žene dvere automobilu, buď je to nové auto, alebo je to nová žena.“ (Pokus o žart, pričom raz povedal, že Britky nevedia variť.)
„Dajte mi pivo. Nezaujíma ma, akého druhu bude, len mi dajte pivo.“ (Na večeri v Ríme, ktorú usporiadal taliansky premiér, kde hosťom ponúkali víno.)
„Nevenovali ste sa priveľmi dizajnu fúzov? Musíte sa pokúsiť o lepšie fúzy.“ (Mladému módnemu návrhárovi na stretnutí v Buckinghamskom paláci.)