Členovia novovzniknutej 30-člennej komisie, medzi ktorými sú experti na právo a justíciu či bývalí sudcovia, majú konečnú správu predložiť do pol roka po prvom zasadnutí.
Deväť sudcov Najvyššieho súdu je volených na doživotné funkčné obdobie a ich výber je v USA predmetom tvrdého politického boja medzi demokratmi a republikánmi. Po tom, čo exprezident USA Donald Trump a jeho Republikánska strana v Senáte presadili na posty Najvyššieho súdu troch sudcov, patrí šesť z deviatich sudcov ku konzervatívcom.
Vznik komisie Washington ohlásil pol roka po tom, čo bola vo funkcii sudkyne Najvyššieho súdu potvrdená konzervatívna sudkyňa Amy Coneyová Barrettová. Jej nomináciu Trump presadil po tom, čo zomrela liberálna sudkyňa Ruth Baderová Ginsburgová. Trump tlačil na to, aby bola nová sudkyňa vymenovaná ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA.
Demokrati volali po reforme zloženia Najvyššieho súdu už počas predvolebnej kampane. Diskutovalo sa napríklad o obmedzení funkčného obdobia sudcov, aby mohol každý prezident nominovať približne rovnaký počet sudcov. Spomínalo sa tiež možné rozšírenie súdu príchodom ďalších sudcov.
Poprední republikáni vrátane Mitcha McConnella, lídra republikánskej menšiny v Senáte, takúto reformu Najvyššieho súdu striktne odmietajú.