„Prijali sme náležité opatrenia v reakcii na vojenské aktivity Aliancie, ktoré Rusko ohrozujú,“ povedal Šojgu, ktorého citovala agentúra AFP.
Ruskí vojaci podľa Šojgua preukazujú „plnú pripravenosť“ a sú schopní vykonávať úlohy na zaistenie vojenskej bezpečnosti krajiny. Cvičenie sa má skončiť v „priebehu dvoch týždňov“.
NATO podľa ministrových slov plánuje k hraniciam Ruska presunúť 40-tisíc vojakov a 15-tisíc kusov vojenskej techniky – najmä do oblastí Čierneho a Baltského mora, píše agentúra TASS. Americká armáda sa podľa Šojgua presúva z kontinentálnych častí Severnej Ameriky cez Atlantický oceán do Európy.
Držte sa bokom od Krymu a ruských brehov
Ešte skôr námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vyhlásil, aby sa USA „pre svoje vlastné dobro“ držali ďalej od Krymského polostrova a ruského pobrežia Čierneho mora.
Dve americké vojnové lode by mali do Čierneho mora vplávať tento týždeň. K ich nasadeniu dochádza v čase, keď Západ bije na poplach pre hromadenie ruských síl v blízkosti východnej hranice Ukrajiny a na Krymskom polostrove, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo. Rusko v súvislosti s tým deklarovalo, že svoje ozbrojené sily po vlastnom území presúva, ako uzná za vhodné.
Riabkov v utorok vyslanie dvoch amerických vojnových lodí do Čierneho mora označil za provokáciu a pokus „brnkať Rusku na nervy“. Upozornil, že Washington takto svoje ciele nedosiahne.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti citovala Pentagón, ktorý odmietol diskutovať o nasadení svojich lodí v danom regióne – uviedol len to, že americká armáda vysiela svoje plavidlá do tohto regiónu bežne.
„Americké vojnové lode v blízkosti našich brehov nemajú čo robiť,“ vyhlásil však Riabkov. Poznamenal, že manévre americkej flotily tisíce kilometrov od miest ich dislokácie „sú vždy nástrojom geopolitiky“. „USA sa zjavne cítia ako vládca morí, ako dediči Veľkej Británie z inej epochy,“ vyhlásil Riabkov. Podľa jeho slov by USA mali pochopiť, že takéto alebo iné incidenty sprevádzajú „veľmi vysoké riziká“.
Riabkov súčasne vyhlásil, že Rusko urobí všetko pre to, aby v prípade eskalácie na Ukrajine zaistilo svoju vlastnú bezpečnosť i bezpečnosť svojich občanov. Zdôraznil však, že zodpovednosť za eskaláciu na Ukrajine „bude v plnom rozsahu padať na Kyjev a jeho západných kurátorov“.
Podľa Riabkova Rusko „trvá na tom, aby sa členské štáty NATO, demagogicky diskutujúce o ochrane nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny, (radšej) starali o to, ako skrotiť vojnové ambície svojich klientov v Kyjeve, a ako dosiahnuť, aby sa plnil balík minských dohôd, ktorý naši susedia absolútne demonštratívne popierajú“.
G7 vyzvala na deeskaláciu napätia
Krajiny skupiny G7 v pondelok v súvislosti so zhromažďovaním ruských vojakov v okolí hraníc s Ukrajinou vyzvali Rusko, aby zastavilo „provokácie“ a „deeskalovalo napätú situáciu“. Informovala o tom agentúra AFP.
Ministri zahraničných vecí krajín G7 vyjadrili „hlboké znepokojenie nad značným posilnením ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou a na nezákonne anektovanom Kryme“.
„Vyzývame Rusko, aby zastavilo svoje provokácie a okamžite deeskalovalo napätie v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska a Spojených štátov. Šéfovia diplomacií G7 zároveň uviedli, že naďalej podporujú nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.
Blinken a Austin v Bruseli
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a americký minister obrany Lloyd Austin prídu tento týždeň do Bruselu, aby koordinovali s NATO spoločný postup ohľadom ruskej vojenskej mobilizácie na hraniciach s Ukrajinou a tiež aby diskutovali o stiahnutí vojsk Severoatlantickej aliancie z Afganistanu. Uviedol to v utorok na svojej webovej stránke týždenník Politico.
Blinken bude mať prvé stretnutia v bruselskom sídle NATO už v utorok a Austin sa k nemu pripojí v stredu. Jedným z hlavných cieľov ich návštevy v belgickej metropole je snaha o koordináciu spoločného postoja s NATO uprostred eskalujúceho konfliktu v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny, kde proti sebe stoja ukrajinské ozbrojené sily a proruskí separatisti, a za situácie, keď Rusko k hraniciam s východnou Ukrajinou masívne presúva vojakov a vojenskú techniku.
„Cieľom je deeskalácia, ale ak bude Rusko konať agresívne, bude to mať následky,“ uviedol v pondelok zástupca amerického ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Philip Reeker. Ten novinárov upozornil, že na hraniciach s Ukrajinou je zhromaždených najviac ruských síl od roku 2014, „keď Rusko prvýkrát napadlo Ukrajinu“.
Blinken sa v utorok zúčastní v NATO aj na stretnutí, ktorého hosťom bude ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Kulebovo stretnutie s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v pondelok potvrdila Aliancia v oficiálnej tlačovej správe.
Blinken bude v Bruseli do štvrtka a ide už o jeho druhú oficiálnu návštevu v belgickej metropole v priebehu niekoľkých týždňov – v dňoch 22.-25. marca sa totiž zúčastnil na zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO.
Čítajte viac Na východe Ukrajiny sa bojuje. Británia a USA vyzvali Rusko na zmiernenie napätia
Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny vypukol v roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a časti východoukrajinského Donbasu ovládli proruskí separatisti. Kyjev a západné štáty obviňujú Moskvu z poskytovania ozbrojenej podpory donbaským separatistom, čo Rusko popiera.
Konflikt na východe Ukrajiny, kde žije prevažne rusky hovoriace obyvateľstvo, si vyžiadal viac ako 13-tisíc obetí a je problémom vo vzťahoch Moskvy so Západom.