Putin na hraniciach Ukrajiny testuje Západ

Je to príprava na novú, horúcu fázu vojny? Alebo najmasívnejším sústredením vojsk pri hraniciach Ukrajiny od anexie Krymu a od prepuknutia bojov v Donbase sleduje Kremeľ iné ciele? V Kyjeve, Bruseli i vo Washingtone sa snažia odhaliť zámery Moskvy a pripravujú sa na všetky alternatívy.

, 13.04.2021 20:44
Ukrajina Rusko Zelenskyj návšteva Donbas konflikt Foto:
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil 8. apríla 2021 východnú časť krajiny, kde sa v posledných dňoch vystupňovalo napätie medzi Ukrajinou a Ruskom.
64

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si myslí, že eskaláciou napätia Rusi skúšajú Západ a pokúšajú sa ho zastrašiť. „Chcú zvýšiť teplotu presne do takej miery, aby ukázali, že Západ váha s podporou Ukrajiny, že v nás v skutočnosti nevidí partnera. Je to svojho druhu test,“ povedal Zelenskyj, ktorý minulý týždeň navštívil ukrajinských vojakov vo frontových zákopoch Donbasu. „Chcú, aby sa Západ bál sily Ruska, jeho moci. To nie je to žiadne veľké tajomstvo,“ dodal na margo toho, že Rusko v posledných dňoch podľa Kyjeva rozmiestnilo na východnej hranici Ukrajiny štyridsaťtisíc vojakov a na anektovanom Kryme ďalších štyridsaťtisíc.

Nástroj nátlaku

Moskovský vojenský analytik Alexandr Goľc koncentráciu ruských ozbrojených síl tiež považuje za demonštratívnu hrozbu silou. „Adresátom tejto hrozby nie je ani tak Kyjev, ako Brusel a Washington. Moskva prišla o nástroj nátlaku voči Západu. Nemá s čím obchodovať. Zatiaľ jej nevyšla ani kalkulácia s vakcínou Sputnik, o ktorú na Západe nemajú až taký enormný záujem, v aký Kremeľ dúfal,“ povedal Goľc pre Pravdu.

Pri absencii účinných nástrojov nátlaku na západné krajiny ich Moskva začala vydierať hrozbou obnovenia nepriateľských akcií na Ukrajine, upozorňuje ruský analytik. „Rozsiahle vojenské cvičenia sú dokonalou zámienkou na sústredenie vojsk určených na inváziu. Netreba azda ani pripomínať, že prológom vojny na Ukrajine v roku 2014 bola kontrola bojaschopnosti vojsk, ktorú nečakane ohlásil prezident Vladimir Putin,“ poznamenal Goľc.

Nečudo, že ukrajinské vedenie i lídri krajín NATO bijú na poplach pre pohyb ruských vojsk v smere k hraniciam susedného štátu. „Rusko musí ihned ukončiť toto zhromažďovanie jednotiek vnútri Ukrajiny a pri jej hraniciach, ukončiť provokácie a okamžite znížiť napätie,“ citovali v utorok agentúry generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga po jeho stretnutí so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom. Napätie v ukrajinsko-ruských vzťahoch bolo aj témou utorňajších rokovaní Stoltenberga so šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom.

Do Minska nepôjdu

Hoci Kuleba v Bruseli Stoltenberga ubezpečil, že Kyjev nechystá ofenzívu proti separatistom v Donbase, podľa Goľca ukrajinské vedenie nerobí všetko pre to, aby napätie poľavilo.

„Oficiálny Kyjev sa správa mierne povedané nedôsledne. Uprostred krízy, keď krajine podľa ukrajinských predstaviteľov hrozí intervencia, náhle vyhlásia, že už nepôjdu na rokovania do Minska, pretože Bielorusko je vraj príliš závislé od Ruska. Akoby to mohlo nejako ovplyvniť rokovania, ktoré sa pre pandémiu už šesť mesiacov konali on-line,“ pozastavil sa nad argumentom Kyjeva ruský analytik.

„Záhadou je aj to, prečo práve teraz prezident Zelenskyj vyhlásil, že členstvo v NATO je jedinou zárukou ukončenia vojny v Donbase. Niet pochýb o tom, že vstup do Severoatlantickej aliancie by kvalitatívne zvýšil bezpečnosť Ukrajiny. Háčik je však v tom, že šanca Ukrajiny na vstup je nulová. Krajina s územnými spormi sa nemôže stať členom NATO,“ upozornil Goľc. „USA a západoeurópske štáty nesporne hovoria úprimne o podpore Kyjeva a sľubujú, že ho nenechajú napospas Rusku. V prípade obnovenia rozsiahlych nepriateľských akcií určite pošlú na Ukrajinu zbrane a pomôžu finančne. Na ukrajinskej pôde však bojovať nebudú,“ dodal.

Bez maskovania

Moskovský vojenský analytik si nemyslí, že by nová, horúca fáza vojny na východe Ukrajiny bola „na spadnutie“. „Ofenzíva sa nezačne, kým step v Donbase nevyschne, inak vojenská technika uviazne v nepriechodnom bahne. Otázne tiež je, prečo by Kremeľ odhalil svoje zámery niekoľko týždňov pred začiatkom operácie. Prečo za bieleho dňa, bez maskovania presúva svoje jednotky i ťažkú techniku? Veď dôkladné utajenie je jedným z predpokladov úspešnej vojenskej operácie. V roku 2014 hneď na druhý deň po oznámení kontroly bojovej pripravenosti vojsk špeciálne jednotky obsadili budovu krymského parlamentu a vybrali spoľahlivých poslancov, ktorí schválili otázky pre referendum o nezávislosti. Teraz to vyzerá, akoby Moskva vopred oznamovala svoje zámery,“ poznamenal Goľc.

Aj preto Goľc usudzuje, že Moskva sa rozhodla vyjednávať so Západom s pomocou hrozieb novou vojnou. „V okamihu, keď vojna vypukne, stratí svoju hodnotu ako prostriedok vydierania,“ upozorňuje analytik.

Znamená to však, že k veľkej vojne nedôjde? „Keď sa spustí takáto hra, nie je možné zaručiť, že všetko pôjde presne podľa plánu. Koncentrácia vojsk vo výbušnej oblasti je sama osebe nebezpečná. Lavína násilia sa môže spustiť aj mimovoľne. Keď sa všetci hráči pripravujú na vojnu, mier je v ohrození,“ varuje analytik Goľc.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
64 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna #Ukrajina #Rusko #NATO