Moskva „bude aj tento rok naďalej používať rôzne druhy taktiky“, zamerané na podrývanie Spojených štátov a rozdeľovanie západných spojencov, uvádza sa v správe riaditeľky amerických tajných služieb (DNI). Napätie medzi USA a Ruskom v poslednom čase silnie kvôli Ukrajine, pripomenula tlačová agentúra AFP.
„Moskva má v bývalom Sovietskom zväze dobrú pozíciu na to, aby posilnila svoju úlohu na Kaukaze, zasiahla v Bielorusku, ak to bude pokladať za nutné, a aby pokračovala v destabilizujúcich krokoch proti Ukrajine, pričom rozhovory o vyriešení tamojšej situácie sú zastavené a mierne boje pokračujú,“ píše sa v správe.
Čítajte viac Putin na hraniciach Ukrajiny testuje Západ
„Očakávame, že Moskva sa bude snažiť o pragmatickú spoluprácu s Washingtonom v súlade so svojimi vlastnými záujmami, a my odhadujeme, že Rusko nechce priamy konflikt so silami USA,“ zdôrazňuje sa však v 27-stranovej správe.
Dokument bol zverejnený v utorok, práve v deň, keď americký prezident Joe Biden vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zmiernil narastajúce napätie s Ukrajinou. Biden mu tiež navrhol summit oboch lídrov, ktorý by sa uskutočnil v tretej krajine.
Samit Putin-Biden v Prahe?
Český minister vnútra Jan Hamáček, ktorý sa dočasne ujal aj rezortu zahraničných vecí, v stredu navrhol, aby sa Praha stala miestom prvého stretnutia amerického prezidenta Joea Bidena a ruskej hlavy štátu Vladimira Putina.
„Zareagoval som na oznámenie prezidenta Bidena, ktorý vyzval na osobnú schôdzku s prezidentom Putinom na území tretieho štátu. Našich veľvyslancov vo Washingtone a Moskve som poveril, aby ponúkli ako možné miesto stretnutia Prahu, čím by sa nadviazalo na samit Obama-Medvedev. Všetko je však ešte len na začiatku,“ napísal Hamáček v tvíte, z ktorého citoval webový server denníka Mladá fronta DNES.
Stretnutie bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu a jeho vtedajšieho ruského náprotivku Dmitrija Medvedeva sa konalo 8. apríla 2010 v Prahe a zostáva dosiaľ poslednou veľkou politickou udalosťou medzinárodného významu v Česku. Prezidenti vtedy podpísali na Pražskom hrade novú zmluvu START o obmedzení jadrových arzenálov.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že Kremeľ zváži Bidenov návrh na stretnutie s Vladimirom Putinom, ktorý zaznel v utorok počas ich telefonického rozhovoru. Biden v utorok počas telefonátu s Putinom navrhol, aby sa v blízkej budúcnosti stretli na území tretej krajiny. Ak sa táto schôdzka uskutoční, bude to v čase zvýšeného napätia medzi bývalými súpermi z obdobia studenej vojny.
Peskov v stredu na margo Bidenovho návrhu uviedol, že je nový, „treba ho preštudovať, vykoná sa analýza“. Prezidenti sa dohodli, že o témach takéhoto stretnutia sa bude ďalej diskutovať diplomatickou cestou.
Rozhovor medzi Putinom a Bidenom mal podľa Peskova pracovný charakter a venoval sa viacerým oblastiam, ktoré sa týkajú oboch krajín. O kauze ruského opozičného politika Alexeja Navaľného sa nehovorilo.
Čítajte viac Aktivity NATO ohrozujú Rusko, vyhlásil Šojgu a potvrdil plnú pripravenosť vojsk
Peskov ďalej uviedol, že Kremeľ ešte stále posudzuje pozvanie na virtuálny klimatický summit, ktoré Putin dostal od USA. Kremeľ totiž len začína dostávať informácie o organizačných a ďalších aspektoch spojených s týmto podujatím.
„Predtým jednoducho chýbali informácie: ako to bude, v akom poradí, kto bude hovoriť, kto predsedať, aký by mal byť výsledok, či bude záverečný dokument… Na všetky tieto otázky ešte len začíname dostávať odpovede, stále ich analyzujeme,“ uviedol.
Kremeľ v utorok informoval, že Biden v telefonickom rozhovore s Putinom potvrdil pozvanie na klimatický summit, ktorý sa uskutoční prostredníctvom videokonferencie 22. a 23. apríla.
V utorňajšom vyhlásení Kremľa sa tiež uvádza, že prezidenti Ruska a USA rokovali o Ukrajine, ako aj o iránskom jadrovom programe, mierových rozhovoroch s Afganistanom a klimatickej zmene.
Napätie vzťahu Ruska a Západu sa prudko zvýšilo v posledných dňoch, pretože Rusko zhromažďuje svojich vojakov pri ukrajinskej hranici. Spojené štáty informovali, že ide o najvyšší počet ruských vojakov od roku 2014, keď prvýkrát vypukla vojna so separatistami podporovanými Moskvou.