Ekonomické sankcie, ktoré uvalilo ministerstvo financií USA, sa týkajú 16 organizácií a 16 jednotlivcov, ktorí sú údajne spojení so zasahovaním Ruska do volieb v USA, informovalo ministerstvo vo svojom vyhlásení.
Sankcie sa týkajú viacerých účastníkov stavby Kerčského mosta, ktorý je spojnicou Ruska cez Kerčský prieliv s Krymským polostrovom. Sankcie boli uvalené aj na niektorých štátnych úradníkov na Kryme i na prvého námestníka kancelárie ruského prezidenta.
Podľa agentúry TASS ministerstvo financií USA uvalilo sankcie aj na viacero spravodajských médií a na Nadáciu strategickej kultúry Ruskej federácie.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrijho Peskova zavedenie nových amerických sankcií proti Rusku nepodporí úvahy o uskutočnení samitu ruského prezidenta Vladimira Putina a šéfa Bieleho domu Joea Bidena.
„To, o čom sa momentálne vedie diskusia – pravdepodobne sankcie – v žiadnom prípade nepomôže tomu, aby sa takéto stretnutie uskutočnilo. To je jednoznačné,“ povedal novinárom Peskov na margo možného konania summitu Putin-Biden. Rozhodnutie o tom, či sa takáto schôdzka uskutoční alebo nie, však podľa neho bude na prezidentoch oboch krajín.
Čítajte viac Moskva nechce priamy konflikt s USA, Hamáček navrhol samit Biden-Putin v Prahe
Sankcie, ktorých uvalenie Bidenova administratíva avizovala už celé týždne, sú prvým odvetným krokom voči Kremľu za vlaňajší hackerský útok na americké inštitúcie vykonaný prostredníctvom platformy SolarWinds, z ktorého americké úrady obvinili Rusko.
Americké tajné služby a orgány činné v trestnom konaní v januári uviedli, že Rusko pravdepodobne stojí za masívnym počítačovým útokom na americké vládne agentúry prostredníctvom softvéru od spoločnosti SolarWinds. Útok zasiahol aj server ministerstva zahraničných vecí USA, rezortov financií, obchodu a energetiky a čiastočne aj Pentagónu. Predstavitelia USA sa domnievajú, že operácia bola zameraná na získanie tajomstiev americkej vlády.
Americké tajné služby okrem toho v marci zverejnili správu, podľa ktorej ruský prezident Vladimir Putin povolil operácie, ktoré mali za cieľ uškodiť kandidátovi Demokratickej strany Joeovi Bidenovi a tiež dopomôcť k znovuzvoleniu republikánskemu kandidátovi, exprezidentovi Donaldovi Trumpovi. Zároveň však tajné služby nenašli dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že Rusko alebo iný zahraničný aktér zasahoval do výsledkov volieb.
Nové sankcie majú Rusko do budúcna odradiť od podobných činov. Budú pritom druhým veľkým balíkom postihov zo strany Bidenovej administratívy voči Rusku. Tými prvými boli sankcie, ktoré USA zaviedli v marci voči predstaviteľom ruských úradov i spoločnostiam v spojitosti s otrávením a následným uväznením ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.
Vzťahy medzi USA a Ruskom sú v ostatnom čase vyhrotené aj pre situáciu na Ukrajine. Rusko totiž nedávno presunulo vojenské posily k svojim hraniciam s Ukrajinou. Došlo k tomu práve počas zhoršujúcej sa situácie v Donbase, kde sa na tzv. kontaktnej línii v ostatnom čase obnovili intenzívne prestrelky.
Biden v utorok telefonoval s Putinom, ktorého v súvislosti s Ukrajinou vyzval na deeskaláciu narastajúceho napätia. Podľa vyhlásenia Bieleho domu Biden tiež Putinovi navrhol, aby sa v blízkej budúcnosti spoločne stretli na území nejakej tretej krajiny.