Sankcie, vyhodení diplomati, vyhrážky. Čo čaká vzťahy Rusko-Západ?

Môže to byť ešte horšie? Vzťahy Západu a Ruska sú v posledných mesiacoch obmedzené na tvrdé gestá. Vzájomné vyhosťovanie diplomatov sa stalo už takmer normou.

20.04.2021 06:00
Virus Outbreak Russia Putin Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin.
debata (179)

VIDEO: Korčok o Česku a Rusku: Budeme stáť na správnom mieste.

Video

Tvrdý prístup a dialóg

Rusko sa v tejto veci mimoriadne provokatívne zachovalo najmä začiatkom februára, keď za nežiaduce osoby označilo troch diplomatov z Poľska, Nemecka a zo Švédska. Moskva tvrdí, že sa zúčastnili na nelegálnych protestoch na podporu uväzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného. Rusko k tomuto kroku pristúpilo počas návštevy šéfa diplomacie Európskej únie Josepa Borrella.

Samotné vyhostenie diplomatov nebolo veľmi prekvapujúce, hoci dotknuté krajiny uviedli, že nebolo ničím podložené. Trocha nečakané bolo, že Moskva sa na to odhodlala v čase, keď Borrell rokoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Šéf diplomacie EÚ pritom do Moskvy prišiel takmer s olivovou ratolesťou a mnohí v únii jeho cestu kritizovali. Po návrate musel Borrell veľa vysvetľovať a sám uviedol, že Rusko nevyužilo šancu na konštruktívny dialóg.

Odvtedy sa napätie iba zvyšuje. Navaľného zdravie sa vo väzení podľa jeho blízkych rapídne zhoršuje. Rusko robí vojenské manévre okolo Ukrajiny a varuje Západ, aby sa do toho nemiešal. USA a Európska únia medzitým využili už viacero kôl sankcií. Washington ich na Moskvu uvalil za jej hackerské aktivity, ako preniknutie do digitálnych systémov amerických inštitúcií, či za jej snahu zasahovať do volieb.

A hrozivou čerešničkou na torte je víkendová správa z Česka. Podľa vlády v Prahe agenti ruskej vojenskej tajnej služby GRU stáli v roku 2014 za výbuchmi v muničnom sklade vo Vrběticiach. Zahynuli vtedy dvaja ľudia. Dôvodom sabotáže bol asi pokus znemožniť dodávky vojenského materiálu na Ukrajinu.

Ako teda na Rusko? Znejú hlasy, že by sme voči nemu mali byť tvrdší, ale aj, že by sa s ním mal Západ viac rozprávať. Americký prezident Joe Biden nevylúčil summit so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. No experti pripomínajú, že Moskva bude najprv musieť zmeniť správanie. Biden nedá Putinovi schôdzku len preto, aby s ním mal fotku.

Český generál Petr Pavel bol v rokoch 2015 až 2018 šéfom Vojenského výboru NATO. S ruskou stranou komunikoval vážne incidenty v čase napätia sprevádzajúceho vojnu na Ukrajine. "Prečo Moskva robí to, čo robí? Niekedy je to ťažké povedať. Z vlastnej skúsenosti viem, čo to znamená, keď som so zástupcami Ruskej federácie konzultoval isté provokatívne kroky vo vzduchu, na zemi či na mori ako neoprávnené alebo príliš riskantné priblíženie sa k plavidlám či lietadlám. Pýtal som sa, prečo to robia. A odpoveď bola taká, že sa nad ňou dá nechápavo pokrčiť plecami. Povedali, že tak konajú, lebo môžu. Je to správanie veľmoci, ktorá sa rozhodla, že si to môže dovoliť, a keď bude treba, zasiahne ešte tvrdšie,“ povedal pre Pravdu Pavel.

Muničný areáli vo Vrběticiach po výbuchu v roku...
Muničný areáli vo Vrběticiach po výbuchu v roku...
+7Muničný areáli vo Vrběticiach po výbuchu v roku...

Podľa Andreja Kolesnikova z moskovského Carnegieho centra Rusko aj útokom v Česku jednoducho potvrdilo reputáciu globálneho „kaziča“. "Domáce publikum si však na to už zvyklo. Bežných Rusov permanentná hystéria zo strany ruského ministerstva zahraničných vecí neoslovuje. Stala sa rutinou. Čo sa týka medzinárodných vzťahov, Rusko sa cíti stále viac izolované. Putin a jeho elita sa však stávajú nebezpečnejšími. Najmä pre domácu občiansku spoločnosť,“ uviedol pre Pravdu Kolesnikov.

Jeho kolega Pierre Vimont argumentuje, že k Moskve je potrebné zaujať jednoznačný postoj, ale EÚ by nemala zabúdať ani na možnosti dialógu. "Európa nie je príliš mäkká na Rusko. Využila proti nemu niektoré veľmi silné sankcie a reštriktívne opatrenia. Chcel by som však zdôrazniť, že keď budeme odmietať dialóg s Ruskom, z dlhodobého hľadiska sa dostaneme do zložitej pozície,“ povedal pre portál Security and Human Rights Monitor Vimont, ktorý pôsobí ako špeciálny vyslanec francúzskeho prezident Emmanuela Macrona pre bezpečnostnú architektúru a budovanie dôvery s Ruskom.

Čo príde po Česku?

Zásah Moskvy v muničnom sklade vo Vrběticiach môže mať podľa analytika Asociácie pre medzinárodné otázky Pavla Havlíčka viaceré dosahy. Už to vyzerá tak, že ruský Rosatom nebude mať šancu stavať jadrový blok v elektrárni Dukovany a Praha nenakúpi vakcíny Sputnik V.

"Potrebujeme však aj strednodobú a dlhodobejšiu odpoveď na momentálne dianie. Mali by sme sa zamerať na budovanie českej a európskej odolnosti, na ochranu kritickej infraštruktúry, na posilnenie monitorovacích a analytických kapacít. Netýka sa to len bezpečnostných záležitostí. Vzhľadom na strategickú korupciu v našich spoločnostiach sa musíme pozrieť na finančné systémy. Západnými bankami pretekajú miliardy, musíme ich pôvod vedieť lepšie preverovať. Hovorme tiež o podpore občianskej spoločnosti v Rusku a našich partnerov vo východnej Európe vrátane Ukrajiny,“ reagoval pre Pravdu Havlíček.

Expert na Rusko Mark Galeotti tvrdí, že si nie je istý, nakoľko je potrebné založiť politiku na prípade z roku 2014, hoci je mimoriadne závažný. Odborník však hovorí aj to, že Západ preukazuje pri snahe odpovedať na kroky Ruska málo predstavivosti.

"Potrebujeme asymetrickejší prístup. Vyhosťujeme diplomatov a používame sankcie, ale mali by sme byť kreatívnejší. Dokážeme predsa Rusku jednoducho komunikovať, že napríklad keď sa v budúcnosti pokúsi o podobnú operáciu ako v Česku, ukrajinské či gruzínske tajné služby od nás dostanú v rámci pomoci 20 miliónov eur. Alebo výraznejšie podporíme opozičné skupiny v Bielorusku. Mali by sme sa viac zamerať na veci, na ktorých Kremľu záleží,“ povedal pre Pravdu Galeotti, autor knihy Musíme si pohovoriť o Putinovi.

© Autorské práva vyhradené

179 debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #Rusko #západ #tajné služby #medzinárodná bezpečnosť #kauza Vrbětice