Chauvin tak ostáva vo väzbe. Výšku trestu stanoví sudca Peter Cahill o osem týždňov. Hrozia mu desiatky rokov väzenia. Porota ho uznala vinným vo všetkých troch bodoch obžaloby a to už po desiatich hodinách diskusií. Chauvin bol až do utorka na slobode, po verdikte poroty je však vo väzbe, kde bude až do vynesenia rozsudku. Stále pritom nie je jasné, či sa jeho právnici proti rozsudku odvolajú.
Sudca bude pod tlakom
Chauvina porota uznala vinným z dvoch rôzne vážnych obvinení a to z vraždy a tiež zo zabitia. Za neúmyselnú vraždu druhého stupňa by mohol dostať až 40 rokov väzenia, za neúmyselnú vraždu tretieho stupňa až 25 rokov a za zabitie desať rokov.
Čítajte viac Pri Minneapolise polícia zastrelila ďalšieho Afroameričana
Štát Minnesota však odporúča udeľovať tresty medzi 11 a 15 rokmi za každé z obvinení z vraždy a štyri roky za zabitie. Prokuratúra však žiada sudcu o stanovenie vyšších ako odporúčaných trestov kvôli rade priťažujúcich okolností. Podľa amerických médií bude sudca Cahill vzhľadom k napätej atmosfére okolo procesu pod silným tlakom, aby týmto požiadavkám vyhovel.
Biden: Obrovský krok vpred
Americký prezident Joe Biden povedal, že usvedčenie Chauvina môže byť pre USA „obrovským krokom vpred“ v rámci boja proti systémovému rasizmu, no treba robiť viac. „Nestačí to… Tu sa nemôžeme zastaviť," povedal Biden na margo verdiktu. Systémový rasizmus nazval Biden „škvrnou na duši nášho národa“. Spoločne s americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou tiež vyzval Senát amerického Kongresu, aby konal pohotovo a prijal už dlho odkladanú reformu polície.
Biden po verdikte tiež vyzval Američanov, aby sa zjednotili, a demonštrantov poprosil, aby sa vyhli násiliu. „Teraz nastal čas, aby sa táto krajina zjednotila… Sú tu ľudia, ktorí sa teraz budú snažiť zneužiť emócie – agitátori či extrémisti, ktorí sa nezaujímajú o sociálnu spravodlivosť… Nemôžeme im dovoliť uspieť,“ povedal.
Viceprezidentka hovorí o reforme
Harrisová vyjadrila v súvislosti s verdiktom „úľavu“, poukázala však zároveň na to, že rozhodnutie krajinu nezbaví smútku z vraždy Floyda. „Čaká nás ešte práca. Musíme reformovať systém,“ dodala. Harrisová dodala, že rasová nespravodlivosť nie je problémom „farebných“, ale „problémom každého Američana“.
K odsudzujúcemu verdiktu pre Chauvina sa vyjadril aj americký exprezident Barack Obama, ktorý bol prvým a dosiaľ jediným Afroameričanom v úrade prezidenta USA. Rozhodnutie poroty označil za správne. Povedal však, že v boji za spravodlivosť je len prvým krokom. Skutočná spravodlivosť podľa Obamu vyžaduje, aby Američania pochopili, že „s čiernymi Američanmi sa zaobchádza inak, a to každý deň“ a že milióny ľudí žijú v obave z toho, že ich ďalšie stretnutie s orgánmi činnými v trestnom konaní môže byť ich posledným.
Johnson bol zhrozený
Obama dodal, že USA musia na rozsudok nadviazať prijatím konkrétnych krokov zameraných na zníženie rasovej predpojatosti v trestnom systéme i rozšírenie ekonomických príležitostí pre marginalizované komunity.
Rozsudok nad Chauvinom medzičasom privítal aj britský premiér Boris Johnson. „Bol som zhrozený zo smrti Georga Floyda a vítam tento verdikt. V myšlienkach som dnes v noci s rodinu a priateľmi Georga Floyda,“ napísal na Twitteri.
Proces so Chauvinom, obvineným z vraždy druhého stupňa, zabitia aj vraždy tretieho stupňa, sa začal v meste Minneapolis koncom marca. Po úvodných rečiach bola vyše dva týždne na rada obžaloba, ktorá tvrdila, že 46-ročný Floyd zomrel v dôsledku policajného zásahu. Minulý utorok sa k slovu dostala obhajoba, podľa ktorej k smrti Floyda viedlo užívanie drog a problémy so srdcom.
Čítajte viac George Floyd zomrel na nedostatok kyslíka, uviedol pred súdom odborník
Po pondelňajších záverečných argumentoch obžaloby i obhajoby sa dvanásťčlenná porota o verdikte radila v priebehu dvoch dní – pondelka i utorka, pričom k rozhodnutiu dospela celkovo približne po desiatich hodinách.
Vynesenie verdiktu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, budova súdu bola obohnaná ostnatým drôtom aj betónovými zátarasami a do ulíc Minneapolisu boli nasadené tisícky príslušníkov Národnej gardy i policajtov.
Afroameričan Floyd zomrel vlani 25. mája v Minneapolise vo veku 46 rokov po tom, ako mu policajt Chauvin kľačal pri zatýkaní na krku vyše osem minút a ignoroval Floydove sťažnosti na to, že „nemôže dýchať“. Tento čin, ktorý okoloidúci nakrútili na video, vyvolal v celých Spojených štátoch masové protesty proti rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite.
Chauvina bezprostredne po Floydovej smrti prepustili z policajného zboru, rovnako ako aj ďalších troch policajtov, ktorí boli pri zatýkaní Floyda. Tí čelia obvineniam z napomáhania a podnecovaniu k vražde druhého stupňa a zo zabitia druhého stupňa a budú súdení. Proces s nimi sa má začať 23. augusta.