Ruský test
Sabotáž muničného skladu vo Vrběticiach, pri ktorej v roku 2014 zahynuli dvaja ľudia, je ďalšou zaťažkávacou skúškou pre vzťahy Západu a Kremľa. Praha však zatiaľ nesie hlavné bremeno problému. Česko sa po zverejnení informácie, že za výbuchom stoja ruskí agenti, rozhodlo vyhostiť 18 diplomatov vyslaných Moskvou. Kremeľ reagoval tým, že poslal domov 20 Čechov. Praha následne zastropovala počet ruských diplomatov na toľko, koľko ich Česku povolí Moskva. Zároveň sa slovenská vláda rozhodla vyhostiť troch ruských diplomatov. Podľa nej ich správanie dlhodobejšie nebolo v súlade s medzinárodnými štandardmi.
"Jediná účinná reakcia, ktorú bude Rusko počúvať a bude jej jasnejšie rozumieť, je taká, ktorú by sme boli schopní urobiť spoločne na úrovni EÚ a NATO. Jednota je našou najväčšou silou. Rusko sa ju svojimi aktivitami za posledných viac ako desať rokov snaží systematicky podkopávať, podrývať a oslabovať. Prípad Vrbětice je tiež testom pre našu schopnosť spoločne reagovať proti Moskve na európskej, respektíve na transatlantickej úrovni,“ povedal pre Pravdu europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu, frakcia Európskej ľudovej strany). "Verím, že slovenská reakcia prispeje k tomu, aby sme dosiahli jednotný postup. Budeme sa oň snažiť aj v rámci Európskeho parlamentu (EP),“ zdôraznil europoslanec.
Podľa Bilčíka bude dianie v súvislosti s Vrběticami podstatnou súčasťou pripravovanej rezolúcie na budúcotýždňovom zasadnutí EP, na ktorom sa europoslanci budú venovať vzťahom s Ruskom. "Hovoríme o bezpečnostnom a politickom probléme, ku ktorému sa musíme postaviť rázne. Ako som povedal, ideálne by bolo, keby sme konali jednotne,“ uviedol Bilčík, ktorý sa podieľa na vypracovaní spomenutej rezolúcie.
Slovenský europoslanec pripomenul, že krajiny EÚ majú na Rusko aj iné páky ako vyhosťovanie ruských agentov, ktorí fungujú s diplomatickým krytím. "Naša sila spočíva vo finančno-ekonomických nástrojoch. Jedna vec je hovoriť o ďalších sankciách, ale diskutujme o veľkých strategických projektoch, ktoré financujeme aj z európskych peňazí. Bolo by potrebné zaujať principiálny postoj k plynovodu Nord Stream 2 a jeho dostavbe. Keby sme sa tento projekt rozhodli zastaviť, bol by to veľmi silný signál Rusku, ktoré by na základe toho mohlo zmeniť postoje aj na iných frontoch,“ myslí si Bilčík.
Z EÚ a NATO znejú slová rétorickej solidarity, je však otázne, nakoľko môže Praha rátať so skutočne koordinovaným postupom. Je pravdepodobné, že slovenský príklad budú nasledovať niektoré členské štáty únie a aliancie. Včera sa pridalo Pobaltie. Litva vyhostila dvoch Rusov, Estónsko a Lotyšsko po jednom.
Zvyšovanie napätia?
Viacerí experti sú však skeptickí, že by sa opakovala situácia z roku 2018. Vtedy po útoku novičkom proti Sergejovi Skripaľovi a jeho dcére Julii v britskom Salisbury väčšina krajín EÚ a NATO poslala domov aspoň niekoľko ruských diplomatov. Slovensko sa nepripojilo.
"V EÚ a v NATO sa takmer 20 rokov sporíme, aký je správny prístup k Rusku. Vo všeobecnosti je zhoda, že by sme mali byť asertívnejší, nevieme však povedať, čo to presne znamená. Potrebujeme v tejto veci úprimnú diskusiu. Gestá transatlantickej solidarity sú dôležité, ale musíme zapracovať na tom, aké odkazy chceme Rusku vyslať,“ povedal pre Pravdu Vihar Georgiev, expert na európsku politiku z Univerzity Klimenta Ochridského v Sofii.
"Úprimne povedané, nemyslím si, že budeme svedkami vlny vyhosťovania, ako to bolo napríklad v prípade Skripaľovcov,“ reagovala pre Pravdu Oana Popescová-Zamfirová, šéfka Centra GlobalFocus v Bukurešti. "Samozrejme, to, čo sa stalo, je vážny incident, ktorý si zaslúži vyjadrenie solidarity. Ruská vojenská tajná služba GRU predsa vykonala svoju operáciu na suverénnom území členského štátu NATO. To nie je žiadna maličkosť. Poučenie z toho je také, že by sme mali dávať väčší pozor na ruské aktivity v únii a v aliancii. No členské štáty na druhej strane v tejto chvíli nechcú veľmi zvyšovať napätie vo vzťahoch s Moskvou. Situácia je už aj tak veľmi zložitá vzhľadom na ruské manévre okolo Ukrajiny,“ tvrdí odborníčka na medzinárodné vzťahy.
Diplomatický konflikt
Rusko uviedlo, že na zastupiteľských úradoch v Prahe a v Moskve zostane sedem diplomatov, 25 technicko-administratívnych pracovníkov a 19 miestnych zamestnancov.
Pobaltské krajiny oznámili, že vyhostia celkovo štyroch ruských diplomatov. Dvoch pošle domov Litva, po jednom Estónsko a Lotyšsko.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že za nežiaduce osoby považuje päť poľských diplomatov na ambasáde v Moskve. Varšava minulý týždeň vyhostila troch pracovníkov ruského veľvyslanectva, pridala s k opatreniam Washingtonu.