Z Európskeho parlamentu zaznelo, že by bolo dobré, keby Európska únia zaujala koordinovaný postup k vyhosťovaniu ruských diplomatov. Česko to urobilo po odhalení sabotáže vo Vrběticiach. Slovensko a niektoré ďalšie krajiny sa pridali. Boli by ste za to, aby to pokračovalo koordinovanejším postupom?
V prvom rade by som chcel poďakovať našim spojencom v EÚ a v Severoatlantickej aliancii za podporu, ktorú nám zatiaľ vyjadrili. Súčasná situácia týkajúca sa rusko-českých vzťahov ma vôbec neteší. Ako minister zahraničných vecí mám záujem na zlepšovaní vzťahov s našimi zahraničnými partnermi. Vrátane Ruska. Nemohli sme však postupovať inak. Na bezprecedentné zistenia v súvislosti s výbuchom vo Vrběticiach sme museli reagovať. Pre Česko je kľúčové, že nám štáty vyjadrujú podporu nielen verbálne, ale vyhosťujú aj ruských diplomatov alebo spravodajcov, a predvolali si ruských veľvyslancov a vyjadrili nám solidaritu. Stále hovorím, že to nie o žiadnom čísle, koľko ruských spravodajcov by sa malo vyhostiť. Pre nás je zásadné, aby sme vyslali Rusku jasný signál, že je neprípustné, aby jeho spravodajcovia páchali činy ako ten vo Vrběticiach.
VIDEO: Český minister Kulhánek: Nemohli sme voči Rusom reagovať inak než vyhostením.
Snaží sa Česko viac spolupracovať so spojencami, aby bolo jasnejšie, ako fungovala sieť ruských agentov? Bulharsko hovorí, že šesť ruských občanov mohlo byť zapojených do diverzných akcií na jeho území.
Vnímame to ako niečo veľmi závažné. Pre všetky členské štáty EÚ a NATO by to malo byť neakceptovateľné správanie. Ukazuje sa, že v minulosti sa udiali podobné aktivity ako vo Vrběticiach či v britskom Salisbury. Musíme jasne povedať, že je to neakceptovateľné. Je dôležité komunikovať s našimi partnermi, odkrývať tieto skutočnosti a upozorňovať na ne. Samozrejme, niektoré veci podliehajú nejakému stupňu utajenia. Najmä však jasne chceme vyslať signál, že takéto správanie je neakceptovateľné.
Nechcelo Česko aktivovať článok 4 Severoatlantickej zmluvy o konzultáciách medzi spojencami?
Česká vláda urobila pomerne razantné gesto, keď vyhostila 18 identifikovaných spravodajských dôstojníkov z ruskej ambasády v Prahe. Na to prišla ruská reakcia. Moskva vyhostila 20 našich diplomatov. Zdôrazňujem, že tí neurobili nič zlé. De facto to viedlo k paralyzovaniu nášho veľvyslanectva. Museli sme na to reagovať. Nemáme však záujem na eskalácii vzťahov. O tom, čo robíme, som cez zabezpečené spojenie hovoril na druhý deň vo funkcii so spojencami v NATO. Oboznámil som ich s prípadom vo Vrběticiach. Následne na to NATO vydalo jednoznačné vyhlásenie, ktorým podporilo Česko a odsúdilo ruské správanie. V rámci štandardných nástrojov, ktoré máme k dispozícii, sme urobili maximum a pokračujeme v tom. Tento príbeh sa však ešte neskončil.
Rusko hovorí, že Česko sa správa ako nesamostatná krajina, že koná podľa rozkazov USA. Ako na to reagujete?
Je to názor ruského ministerstva zahraničných vecí. Česká republika je suverénna krajina a robí suverénne rozhodnutia. Bolo by nemysliteľné, keby nezareagovala na bezprecedentné zistenia v súvislosti so zisteniami vo Vrběticiach.
Český prezident Miloš Zeman však istým spôsobom spochybnil tvrdenia českej vlády. Nesťažuje vám to prácu?
Nemyslím si to. Pre mňa ako ministra zahraničia je kľúčové, že o všetkých jednotlivých krokoch, ktoré sme urobili v reakcii na Vrbětice, vláda informovala prezidenta republiky. On ich podporil. Z tohto uhla pohľadu je to pre mňa zásadné.
Na tlačovej konferencii slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok hovoril, že je nenáležité, aby opozícia ako napríklad strana Smer hovorila o reakcii vlády, že sa správa ako agent Ameriky. Ste nominantom ČSSD, čo je takpovediac sesterská strana Smeru. Nenavrhnete nejaké stranícke konzultácie medzi sociálnymi demokraciami Slovenska a Česka, aby ste objasnili svoje postoje?
Samozrejme, rozprávame sa spolu. No okrem toho, že som nominantom ČSSD, predovšetkým som ministrom zahraničia Českej republiky. Nemôžem komentovať vnútropolitickú situáciu na Slovensku. Nebolo by to dobré. Chcem preto iba zopakovať, čo je podstatné pre mňa a Českú republiku. Sú to jasná solidarita a vyjadrenie podpory zo strany slovenskej vlády, za ktoré ďakujem. Veľmi si to vážim.
Čo je pre vás Rusko? Partner, rival, protivník, nepriateľ?
Je to veľmi zložitá otázka. Vždy hovorím, že zemepis neoklameme. Rusko je dôležitým európskym hráčom a bude ním aj naďalej. Sú oblasti, o ktorých sa dá povedať, že v nich máme protichodné záujmy. Ale aj také, v ktorých vidíme niektoré problémy rovnako a potrebujeme hľadať spoločné riešenia. Podporujem pragmatické nastavenie vzťahov, ale je to zložité. Vyžaduje si to obe strany. Česko-ruské vzťahy vstupujú do zložitej fázy. Ale verím, že sa ich postupom času podarí nastaviť tak, aby boli pre oboch výhodné. No vyžaduje si to vzájomný rešpekt.
Čo to však znamená? Boli by ste spokojný, keby ruská strana dovolila vypočutie ľudí, po ktorých pátrajú české úrady v súvislosti s Vrběticami?
Nechcem predbiehať udalosti a špekulovať. Vnímam ruské vyhlásenia, najmä tie, ktoré znejú z ministerstva zahraničných vecí a sú dosť kategorické. Som realista. Skôr očakávam, že v nasledujúcich mesiacoch budeme hovoriť o nejakom technickom nastavení, ako môže fungovať naša ambasáda v Moskve a ako môže fungovať ruské veľvyslanectvo v Prahe. Aspoň v nejakom obmedzenom režime.
Keď sa presunieme na Slovensko a do Česka, je niečo, čo je možné zlepšiť na vzťahoch týchto dvoch krajín? Alebo aspoň upraviť?
Nechcem, aby to vyznelo nejako strojene, ale myslím si, že naše vzťahy sú na takej výbornej úrovni, že je zložité hľadať priestor na ich ďalšie zlepšovanie. No zaznamenali sme prepad vzájomného obchodu, do tejto oblasti by sme mohli nasmerovať úsilie. S pánom ministrom Korčokom sme veľa hovorili aj o otázke cestovania. Bol som námestníkom ministra vnútra. Hovorím to preto, že som si to vyskúšal z tejto strany, keďže vnútro a zdravotníctvo sú zvyčajne tie rezorty, ktoré sú opatrnejšie, čo sa týka uvoľňovania cestovania. Ministerstvo zahraničia zase tradične cestovanie a turistiku podporuje. Aj ja v tom chcem pokračovať. Chcem, aby sa počas leta možnosti cestovania otvorili, ale musí to byť bezpečné. Hovoril som o tom s ministrom Korčokom, že pokiaľ sa nepodarí vytvoriť celoeurópsky covid pas, musíme mať plán B.
Aký?
Musíme sa naň pripraviť. Plán B by mohol mať podobu nejakého národného covid pasu. Zároveň by sme rokovali s jednotlivými krajinami, či ho budú uznávať. Pre Česko bude prioritou, aby to dohodlo s turisticky najzaujímavejšími krajinami pre českých občanov.
Možno rada či návrh, ktorý sa týka česko-slovenských vzťahov. Mladé generácie na českej a slovenskej strane prestávajú rozumieť jednému či druhému jazyku. Na českej strane je to asi ešte výraznejšie. Aby sme sa nedožili toho, že sa budeme rozprávať po anglicky.
Nechcem sa toho dožiť. Slovenčina mi nerobí problém. Bola by to veľká škoda, keby sme si prestali rozumieť. Priznám sa však, že nemám žiadny zázračný recept alebo riešenie. Asi by pomohlo, keby sme nedabovali. A platí to obojsmerne. Veľkou devízou je, že na českých univerzitách študuje veľa slovenských študentov. Je to veľké obohatenie. Neraz patria medzi tých lepších či dokonca najlepších.
Akú máte predstavu, ako by malo Česko pôsobiť v regionálnych zoskupeniach? Najmä čo sa týka visegrádskej štvorky a slavkovského formátu, v ktorom sú združené Česko, Slovensko a Rakúsko.
Hovorím, že prácou ktoréhokoľvek ministra zahraničných vecí je predovšetkým zaistiť výborné, nadštandardné vzťahy s najbližšími susedmi. Národným záujmom Česka je, aby bolo v bezpečnej a prosperujúcej Európe. Je veľmi dôležité, aby sme pritom využili aj formáty regionálnej spolupráce, ktoré máme. Som veľkým podporovateľom V4. Verím, že je to značka, ktorá nám pomáha otvárať dvere smerom k štátom s väčšou geopolitickou váhou a pomáha nám dosť aj v Bruseli. Visegrádska štvorka už existuje istý čas. Slavkovský formát je relatívne nový a vnímam ho ako doplnok k V4. Každé zoskupenie má niečo do seba. Môžu sa dopĺňať, preto je dobré ich rozvíjať a využívať.