O jeho politike a o tom, ako pôsobil v Bielom dome bývalý republikánsky prezident Donald Trump, ste napísali knihy Trumpocracy a Trumpocalypse. Ako by ste nazvali dielo o 100 dňoch demokratického šéfa Oválnej pracovne Bidena, respektíve o tom, čo presadzuje?
Z politického hľadiska je súčasný demokratický prezident v mnohých ohľadoch protikladom Trumpa. Vláda republikána dokázala veľmi málo. Trump zarobil veľa peňazí a ochránil mnohých svojich priateľov. Ale za Trumpa prešlo iba niekoľko dôležitých legislatívnych návrhov. Odkedy je Biden v Bielom dome, už ich bolo niekoľko. Demokrat nie je emocionálnym prezidentom. Politická diskusia nie je taká vypätá. Dá sa to odmerať rôznym spôsobom. Jedným z nich je, že ľudia sa oveľa menej venujú správam ako v predchádzajúcom období. Američania za Bidena menej vzrušene diskutujú o politike a zároveň sa mu už mnohé veci podarili.
V prieskume televízie NBC sa jeden respondent vyjadril, že najlepšia vec na Bidenovi je, že sa ním nemusí zaoberať. Súhlasíte?
Áno. Ale žarty nabok. Nielen v USA riešime vážny problém. Nové médiá z istej záležitosti urobili vec, ktorá sa takmer univerzálne týka všetkých rozvinutých demokracií. Verejnosť je menej nábožensky zameraná. Naše identity preto viac zakladáme na politickej príslušnosti. Potom je však veľmi náročné dosiahnuť kompromis. Počas antireformácie v stredoveku sa protestanti a katolíci veľmi nezhodli. Buď vyhrala jedna strana, alebo druhá. No v 60. rokoch minulého storočia sme si kresťanských demokratov a sociálnych demokratov mohli v mnohých veciach jednoducho zameniť. Odvtedy sa však boj ľavice a pravice v mnohých našich krajinách zmenil na existenčný konflikt. Politika je založená na identite, nie na súbore tém. V tejto situácii sa vládne ťažšie. Biden sa snaží z politiky dostať preč aspoň časť debaty o identite. Cieľom je produktívnejší výkon politiky a menej polarizovaná spoločnosť. Ale neviem, či Bidenova snaha bude fungovať.
Povedali ste, že Biden už za prvých sto dní dokázal viaceré veci. Čo sa mu teda podarilo a čo mu nevyšlo za toto krátke obdobie?
Zatiaľ Bidenovo pôsobenie hodnotím ako veľký úspech. Je to irónia, že hovoríme, čo sa dá dosiahnuť za sto dní. Vieme, že historicky sa to vzťahuje na obdobie, keď Napoleon ušiel v roku 1815 z ostrova Elba, až po jeho porážku pri Waterloo. Bolo to približne sto dní. Dnes sa dá povedať, že keď niekto za 100 dní vo vláde neprehrá pri Waterloo, stále je na tom lepšie ako Napoleon. Ak v tejto súvislosti hodnotíme Bidena, je potrebné povedať, že mimoriadne dobre manažuje vakcinačný program. Vývoj očkovacích látok sa začal v roku 2020 za Trumpovej vlády. Tá však nemala poriadny plán, ako dostať vakcíny k ľuďom. Bidenov Biely dom v tom urobil veľmi dobrú prácu. V USA sú dni, keď zaočkujú aj štyri milióny ľudí. Na niektorých miestach je viac vakcín ako záujemcov. Ľudia dostávajú textové správy z lekární, v ktorých ich vyzývajú, aby sa prišli dať zaočkovať. Úspech vakcinácie prispieva k otváraniu ekonomiky, škôl, k tomu, že život sa vracia k normálu. Bidenovi sa tiež podarilo presadiť obrovský covidový ekonomický balíček. Keby dokázal len tieto dve veci, už by to bol úspech. Teraz Biden pracuje na ďalšom veľkom investičnom a daňovom programe. Pripomeňme si, že hoci demokrat na počet odovzdaných hlasov vyhral vlani v novembri prezidentské voľby jasne, má len veľmi tesnú väčšinu v Kongrese. Napriek tomu bola doposiaľ Bidenova vláda veľmi aktívna. Prezident sa zameriava na domáce veci, zahraničnej politike ešte nevenuje tak veľa času. Vakcinácia a otváranie krajiny sú preňho hlavné záležitosti, na ktoré sa sústreďuje.
V spomenutom prieskume NBC Bidenove kroky schvaľuje 53 percent Američanov, 39 percent je proti. Sú to pre prezidenta dobré čísla?
V 60., 70. rokoch verejnosť dožičila prezidentom medové týždne. Šéfovia Bieleho domu boli okamžite po nástupe do funkcie populárni. V tých časoch však nebola spoločnosť tak politiky rozdelená. Za Trumpa sa americkej ekonomike darilo najlepšie od 90. rokov. Aj tak jeho popularita nebola vyššia ako približne 45 percent. Keď však urobil niečo príšerné, neprepadol sa príliš pod 40 percent. Myslím, že niečo podobné čaká Bidena. Má teraz podporu 53 percent, čo sa zdá málo. V histórii na tom boli prezidenti ako John Fitzgerald Kennedy či Richard Nixon lepšie, ale v porovnaní s Trumpom je to vysoké číslo. Predpokladám, že Biden sa bude stabilne pohybovať medzi 50 a 53 percentami. Odráža to, že Američania sa oveľa viac držia svojich politických preferencií ako povedzme pred 50 rokmi. Nikto už nie je politicky v strede.
Ako hodnotíte pôsobenie viceprezidentky Kamaly Harrisovej?
Nemám na ňu jednoznačný názor. Viceprezidenti sa ťažko historicky porovnávajú. Niekedy fungujú ako superasistenti prezidenta. Inokedy zase dostanú veľmi špecifické úlohy. Čo sa týka Harrisovej, všetci želáme prezidentovi Bidenovi pevné zdravie a dlhý život. Ale je najstarším šéfom Bieleho domu v dejinách. Viac ako pri minulých viceprezidentoch spočíva Harrisovej rola v príprave na situáciu, že by prezidenta musela nahradiť. Jej práca sa len začala. Musí nabrať skúsenosti a zároveň budovať politické kontakty. Zároveň musí zostať lojálna k prezidentovi, ale určite myslí aj na vlastnú politickú budúcnosť.