Expertka: Taliban nezmeníme na milovníkov demokracie

Takmer po 20 rokoch odchádzajú zahraničné jednotky z Afganistanu. Ich sťahovanie sa začalo 1. mája, potrvá maximálne do 11. septembra. V apríli to oznámil americký prezident Joe Biden. V Afganistane sa skončí aj misia NATO Resolute Support (Rozhodná podpora) a domov sa vráti 25 slovenských vojakov. Aká budúcnosť teraz čaká krajinu? Na otázky Pravdy odpovedala Vanda Felbabová-Brownová, odborníčka z Brookingsovho inštitútu, ktorá v Afganistane strávila veľa času.

, 03.05.2021 06:00
Afghanistan US Withdrawal Foto: ,
V sobotu sa začalo sťahovanie zahraničných vojakov z Afganistanu. Na archívnej snímke príslušníci námornej pechoty na základni v provincii Helmand.
39

USA a spojenci začali sťahovať vojakov z Afganistanu. Vyžiadalo si to nasadenie ďalších jednotiek na ochranu. Bude odchod hladký alebo očakávate útoky na sťahujúcich sa vojakov?

Vanda Felbabová-Brownová
17rozhovormala-1x Vanda Felbabová-Brownová

Americká vláda jasne povedala, že bude chrániť odchádzajúce jednotky. Je to odkaz Talibanu, že na prípadné útoky bude jednoznačne reagovať. Washington nasadil na ochranu sťahujúcich sa vojakov niekoľko stovák príslušníkov špeciálnych síl a má dispozícii aj lietadlovú lod pre prípadné nálety, ak to bude potrebné. Z toho asi vyplýva, že vláda USA má k dispozícii spravodajské informácie, ktoré naznačujú, že útoky prídu. Keď sa však na to pozriem z perspektívy Talibanu, povedala by som, že nie je dôvod, aby spustil nejaké veľké operácie. Dokonca si myslím, že nemá dôvod na žiadne útoky.

Prečo?

Som presvedčená, že Taliban by na sto percent útočil, ale v inej situácii. Vtedy, keby USA porušili dohodu (pôvodne sa mali zahraničné jednotky stiahnuť do 1. mája, pozn. red.) takým spôsobom, že by povedali, že zostávajú v krajine, až kým nebude na stole mierová dohoda, ktorá sa Amerike páči. No vojaci nakoniec zostanú len o niekoľko mesiacov dlhšie. Zo strategického hľadiska si to od Talibanu nevyžaduje odpoveď. Nemá dôvod obetovať svojich bojovníkov. Taliban predsa dosiahol svoj hlavný cieľ. USA z Afganistanu odchádzajú. O nejaké útoky by sa však mohli pokúsiť teroristi z Islamského štátu (IS). Ich terčom by mohli byť základne, vojenské vrtuľníky či nízko letiace lietadlá.

Viem, že podporujete stiahnutie zahraničných vojakov z Afganistanu. Ale toto rozhodnutie čelí veľkej kritike. Napríklad aj od viacerých ženských aktivistiek v Afganistane. Obávajú sa, že Taliban prevezme moc. A sú to podľa všetkého oprávnené obavy. Ako ich vnímate vy?

Ľudia majú rôzne dôvody, pre ktoré Bidenovo rozhodnutie kritizujú. Začnem strachom, že Taliban prevezme moc v Afganistane. Myslím si, že je to veľmi pravdepodobné. Je takmer isté, že Taliban bude silným či dokonca najsilnejším aktérom v krajine. Otázkou je, koľko krviprelievania Afganistan ešte čaká, kým sa to stane. No prítomnosť USA a NATO už len spomaľovala postup Talibanu. Absolútne chápem, že mnohí Afganci, nielen ženy, si želajú, aby Američania zostali dlhšie. Dúfali, podľa mňa nesprávne, že Taliban urobí nejaké chyby, že akosi zmizne. Len keby USA zostali ešte ďalších päť či desať rokov. Bola som Afganistane mnoho ráz, mám tam veľa priateľov. Viem, že ak by Taliban ovládal všetko okrem povedzme troch provincií, žili by v nich. Keby to boli len dve provincie, išli by tam. Rozumiem ich obavám. Je vysoko pravdepodobné, že formálne demokratické procesy v Afganistane sa oslabia, uvidíme nakoľko. A stratia sa príležitosti pre ženy, menšiny, mladých ľudí. Lenže je to realita, ktorej sme nevedeli zabrániť.

Možno keby zahraničné jednotky zostali…

Vo Washingtone počúvam, že by sme mali zostať v Afganistane tak dlho, ako je to potrebné. Lenže, Bidenovo rozhodnutie je založené na tom, že krajina nie je pre USA strategickou prioritou. Myslím si, že je to správny prístup. Strategické priority sú Rusko, Čína, riešenie klimatických zmien. Terorizmus sa rozšíril inde. Toho sa týka aj ďalšia kritika rozhodnutia. Jeho oponenti hovoria, že Taliban má stále kontakty s Al-Kajdá. Je to pravda. Ale myslím si, že bolo absolútne nerealistické požadovať, že by Taliban prerušil spojenie s Al-Kajdá. Ani nie je jasné, čo to znamená. Mnohí bojovníci Al-Kajdá sa priženili do talibanských komunít. Je extrémne nepravdepodobné, že by ich Taliban vydal USA. Realistická politika by mala byť taká, že musíme trvať na tom, aby Taliban zabránil prípadným útokom proti Amerike a jej spojencom. Hrozba, že z Afganistanu príde teroristický útok, však nie je na takej úrovni, že by sme mali krajine venovať také obrovské zdroje ako doteraz.

Dá sa však bez prítomnosti vojakov očakávať mierová dohoda?

Vo Washingtone znie aj argument, že sme mali zostať, až kým sa nezrodí dobrá mierová dohoda. Tí, čo o nej hovoria, tým myslia, že zostane zachované všetko, čo sa podarilo dosiahnuť v Afganistane. Demokracia, práva žien a Taliban by sa zmenil na politického aktéra. Takáto dohoda je však absolútne nerealistická. A nič by sa nezmenilo, keby sme v krajine zostali ďalšie tri, štyri či päť rokov.

Ako je možné ovplyvniť správanie Talibanu?

Pozitívne je, že medzinárodné spoločenstvo sa zhodne, že nechce v Afganistane vidieť občiansku vojnu. No neznamená to, že všetci majú rovnakú predstavu o tom, ako jej zabrániť. Treba si však uvedomiť, že za 20 rokov sme neboli schopní vývoj v Afganistane ovplyvniť dostatočne. Máme páky aj na Taliban, ale žiadna z nich z neho neurobí hnutie, ktoré miluje demokraciu a podporuje práva žien. Taliban je autoritatívna skupina, ktorá vyznáva represívnu verziu islamu. Keď sa však rozprávam s jeho predstaviteľmi, často hovoria, že predsa USA majú dobré vzťahy so Saudskou Arábiou a oni by boli spokojní, keby v Afganistane vládli rovnaké pomery. Ovplyvniť správanie Talibanu nám môže pomôcť skutočnosť, že je to už iné hnutie ako v roku 2001.

V čom?

Taliban sa v 90. rokoch snažil zničiť inštitúcie krajiny. Tvrdil, že je potrebné fungovať ako v časoch proroka Mohameda s rovnakými sociálnymi, politickými a administratívnymi pravidlami. Aby sa do Afganistanu vrátil cnostný život. Fyzicky ničil prejavy modernej doby. Dnes je Taliban iný. Jeho predstavitelia strávili veľa času v Dubaji a na iných miestach Blízkeho východu. Nechcú ekonomicky zničiť krajinu, vedia, že by preto prišli aj o podporu. Taliban chce, aby Afganistan dostával podporu zo sveta. Jeho velitelia sa chcú dostať zo sankčných zoznamov a záleží im, aby sa mohli prezentovať v medzinárodných organizáciách ako OSN. Vytvára to pre nás nástroj, ako pomoc spojiť s podmienkami. Aby v krajine nedošlo k úplnému potlačeniu demokracie a ľudských práv. Hovorím to však veľmi opatrne. Naše možnosti sú veľmi obmedzené. Treba jasne povedať, že keď dáme Talibanu podmienku, že ekonomickú pomoc dostane len vtedy, keď podporí súčasný systém a bude demokratický, odpoveď hnutia bude: Nie, ďakujeme.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
39 debata chyba
Viac na túto tému: #Vojna v Afganistane #Slovenskí vojaci v Afganistane #odchod USA z Afganistanu #NATO #Afganistan