VIDEO: Igor Matovič v polovici apríla vyčíta médiám, že sa pre Sputnik stal obeťou mediálneho lynču.
Politické turbulencie na Slovensku sú príkladom toho, ako môže mať ruská vakcínová diplomacia, ktorá rozdelila politikov v celej Európe, negatívne vedľajšie účinky pre krajinu.
Prezident Emmanuel Macron vo Francúzsku nedávno hovoril s Putinom o možných dodávkach Sputnika, ktorý jeho vlastný minister zahraničia označil za „propagandistický nástroj“.
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz, nahnevaný na to, že európske regulačné orgány postupovali pri schvaľovaní Sputnika pomaly, sa stretol s líderkou Nemecka Angelou Merkelovou kvôli očkovaciemu programu únie, ktorý zatiaľ zahŕňa iba západné vakcíny.
Slovensko však poskytuje najkonkrétnejší príklad toho, aké má ruská vakcínová diplomacia vedľajšie účinky, ktoré môžu byť vysoko toxické.
Rozhodnutie Igora Matoviča, vtedajšieho slovenského predsedu vlády, objednať dva milióny dávok Sputnika V, priviedlo krajinu do sporu s Európskou úniou a prozápadnú vládu k rozpadu.
Namiesto potlesku čelil Matovič vzbure svojich vlastných ministrov, ktorí ho obvinili z toho, že poza ich chrbty uzavrel dohodu s Ruskom, prelomil pozíciu európskeho bloku a podľahol tomu, čo jeho minister zahraničia Ivan Korčok označil za ruský „nástroj hybridnej vojny“, ktorý „spochybňuje prácu s Európskou úniou“.
„Myslel som si, že ľudia budú vďační za to, že som priniesol Sputnik na Slovensko,“ spomínal Matovič v nedávnom rozhovore. „Namiesto toho sme sa dostali do politickej krízy a stal som sa nepriateľom ľudu.“
Skepsa voči zámerom Ruska s jeho vakcínou sa tiahne hlboko naprieč bývalými komunistickými krajinami strednej a východnej Európy. Litovská premiérka Ingrida Simonyteová vo februárovom tweete uviedla, že Putin ponúkol Sputnik V svetu ako „zbraň na rozdelenie a vládnutie“. A Poľsko uviedlo, že napriek podobným obavám uvažuje o kúpe čínskych vakcín, ale Sputnik V by si rozhodne neobjednalo.
Nedávny prieskum GLOBSEC-u zistil, že spomedzi tých, ktorí sú ochotní dať sa zaočkovať, by Sputnik pred americkými a európskymi značkami uprednostnilo iba jedno percento Poliakov a Rumunov a dve percentá Litovčanov. Dokonca aj v Maďarsku, ktoré je osamelým členom Európskej únie, ktorý začal očkovať svojich občanov ruským produktom, si Sputnik V želajú len štyri percentá.
Na Slovensku by však až 15 percent osôb, ktoré sú ochotné dať sa zaočkovať, uprednostnilo ruskú vakcínu, čo Moskve ponúklo príležitosť vymaniť sa z izolácie vyvolanej hlbokou nedôverou inde.
To, že sa Rusko zameria na Slovensko ako na miesto, kde by mohlo vytvoriť úzke predmostie pre Sputnik V v Európe, bolo zrejmé dávno predtým, ako sa Matovič rozhodol objednať vakcínu.
Peter Köles, riaditeľ Slovenského inštitútu bezpečnostnej politiky, ktorý sleduje ruské dezinformácie, uviedol, že je to zrejmé z meniaceho sa posolstva, ktoré prinášala plejáda konšpiračných médií na Slovensku, ktoré bežne odrážajú ruský pohľad na svet a sú skeptické voči vlastnej prozápadnej vláde.
Povedal, že po väčšinu minulého roka, predtým, ako niekto vôbec vyrobil vakcínu, tieto weby brojili proti očkovaniu a prinášali divoké konšpiračné teórie o plánoch naočkovať ľuďom nanočipy.
„Zrazu, keď Putin informoval o Sputniku, naratív sa zmenil,“ uviedol Köles. Aj keď sú proruské médiá stále skeptické voči západným očkovacím látkam, posunuli sa od kritiky očkovania k chvále Sputnika V ako záchrancu Slovenska.“