Prečo si kresťanskí demokrati za kandidáta na kancelára vybrali šéfa CDU Armina Lascheta? Nie je to práve najpopulárnejší politik. Nakoľko je to riskantný krok?
Je to otázka za milión dolárov. No akákoľvek stratégia, ktorú by si kresťanskí demokrati vybrali, by mala svoje pozitíva a negatíva. CDU je v pozícii, že nemá príliš na výber. Strana má v posledných rokoch problém s líderstvom. Angela Merkelová skočila na čele CDU v decembri 2018. Nahradila ju Annegret Krampová–Karrenbauerová, ktorá však v pozícii vydržala len o niečo viac ako rok. Pre pandémiu sa potom výber predsedu CDU posúval, až sa ním nakoniec v januári stal Laschet. Výsledky volieb Krampovej–Karrenbauerovej aj Lascheta však boli tesné. Za čias Helmuta Kohla, ale bol to aj prípad Merkelovej, za predsedom strany stálo 95 percent delegátov. Časy sa v tomto zmenili a CDU je mimoriadne rozdelená. Myslím si, že strana si to vyhodnotila tak, že keby za kandidáta na kancelára vybrala bavorského premiéra Markusa Södera, bolo by to ešte horšie. Predsa to nie je ani len člen CDU. Výber Lascheta však najmä odráža slabosť kresťanských demokratov.
Čo CDU rozdeľuje?
Najviac sa to prejavuje v podobe dvoch krídel v strane. Jedno reprezentujú Merkelovej podporovatelia. K nim patrí aj Laschet. Druhé krídlo zastupuje napríklad Friedrich Merz (dva razy neuspel v boji o pozíciu lídra CDU, pozn. red.). On a jeho stúpenci by radi posunuli kresťanských demokratov doprava, lebo o centristickom prístupe kancelárky k politike sa dokonca hovorí, že mení CDU na sociálnu demokraciu. Preto vraj strane voličov preberá Alternatíva za Nemecko.
Stávka na Lascheta teda znamená, že sa momentálne presadil centristický kurz?
Áno. Ale povedal by som, že CDU je trochu demoralizovaná. Alebo je realistická. Keď strana dostane v septembrových voľbách 30 percent, bude to pre ňu skvelý výsledok. Hoci to bude o tri percentuálne body menej ako v roku 2017. CDU stavia na to, že nejako voľby vyhrá a bude spolupracovať vo vláde so Zelenými.
Akú úlohu by v predvolebnej kampani mohla hrať Merkelová?
Kancelárka sa vôbec nezapojila do výberu svojho možného nástupcu. Mnoho analytikov to prekvapilo. Niektorí si to dokonca vysvetľovali tak, že podporuje Södera, ale ja si to nemyslím. Je otázne, čo urobí v kampani. V roku 2013 bola Merkelová na vrchole moci a vplyvu. Voľby sa točili len okolo nej. Ale už v roku 2017 bola z pohľadu kampane trochu toxická, lebo jednou z hlavných politických tém bola migrácia. CDU/CSU sa ešte len rozhodujú, či im Merkelová tentoraz môže pomôcť, alebo či bude skôr záťažou.
Má kandidátka Zelených Annalena Baerbocková šancu, že by mohla zasadnúť do kancelárskeho kresla?
Áno, má. Nepokladám však za pravdepodobné, že Zelení voľby vyhrajú, hoci niektoré prieskumy to naznačujú. Strana v minulosti trpela tým, že výskumy jej pred voľbami ukazovali lepšie výsledky, ako nakoniec dosiahla. Ale aj Zelení sa zmenili. Na ich čele sú teraz takzvaní realos. Teda pragmatickí politici, ktorí majú záujem získať moc, vedia prilákať donorov, sú disciplinovaní a nespomínajú príliš kontroverzné politiky, ako keď strana chcela zaviesť deň vegetariánskeho burgera. V krajine je veľa vegetariánov, ale Nemci majú radi mäso. Keď to zhrniem, dá sa povedať, že existuje istá šanca, že Zelení vo voľbách zvíťazia, a je takmer na sto percent isté, že budú druhí. Po voľbách sa môže stať, že nikto nebude chcieť byť v koalícii s CDU/CSU. Zelení by potom mohli vládnuť s SPD a Ľavicou. Alebo by vznikla takzvaná semaforová koalícia. Zelení, žltí, to sú liberáli, a sociálna demokracia, teda červení. Tieto voľby budú asi najzaujímavejšie za posledných 15 rokov.
Ktokoľvek ju nahradí, Merkelová v kancelárskom úrade skončí. Čo to znamená pre Nemecko a svet?
Mimoriadne rešpektujem kancelárku Merkelovú. Ukázala, že vie byť krízová manažérka. Nejakú krízu riešila počas väčšiny zo 16 rokov, ktoré strávila pri moci. Je skvelá štátnička. Ale žiadny líder nie je dokonalý, nie všetko zvládla. Napríklad k Rusku zaujala nejasný postoj. Áno, bez nej by neboli európske sankcie, ale vždy nemecká vláda sledovala aj ekonomické záujmy krajiny, príkladom je plynovod Nord Stream 2. Viem si predstaviť, že keby sa kancelárkou stala Baerbocková, bola by na Moskvu tvrdšia. Asi by tak nebrala do úvahy komerčné záujmy Nemecka. A možno by to malo aj vplyv na ruského prezidenta Vladimira Putina. Merkelová bolo skvelá. Ale mali by sme privítať nové politiky, myšlienky a líderstvo.