V utorňajších voľbách v madridskej autonómnej oblasti si ľudovci viac ako zdvojnásobili svoje zastúpenie v regionálnom parlamente. Nebudú v ňom však mať absolútnu väčšinu a vládnuť budú zrejme s podporou krajne pravicovej strany Vox.
Práve pred spoluprácou pravice s krajnou pravicou Iglesias varoval, keď sa pred siedmimi týždňami nečakane vzdal postu podpredsedu španielskej vlády, len aby mohol kandidovať v madridských voľbách. Do boja vyrazil so sloganom „Demokracia, alebo fašizmus“ a v predvolebných prejavoch oprášil aj heslo republikánskych obrancov Madridu z čias frankistického obliehania "No Pasarán!” (Neprejdú).
Ikona odchádza
Pravica napokon prešla, a to až nečakane hladko. Charizmatický el Coletas (Konský chvost), ako dlhovlasého Iglesiasa pre jeho typický účes prezývajú, z porážky ihneď vyvodil dôsledky. „Zlyhali sme. Sme veľmi ďaleko od toho, aby sme dali dokopy dostatočnú väčšinu,” vyhlásil podľa agentúry AFP po tom, čo bolo jasné, že jeho Podemos nebude schopný so socialistami premiéra Pedra Sáncheza a s ďalšou ľavicovou stranou prevziať moc v madridskom regióne. "Keď už nie si užitočný, musíš vedieť, kedy sa máš stiahnuť,“ vysvetlil svoje rozhodnutie odísť z politiky.
Vyštudovaný právnik a politológ vtrhol na politickú scénu v čase, keď Španielsko zápasilo s dosahmi globálnej ekonomickej krízy. Stal sa ikonou hnutia Indignados, ktoré pred desiatimi rokmi na protest proti úsporným opatreniam a korupcii obsadilo námestia po celej krajine. Na jeho základoch v roku 2014 založil radikálne ľavicovú stranu Podemos.
Už rok nato strana, ktorej názov v preklade znamená „Môžeme“, sa postarala o obrovské prekvapenie, keď vo voľbách skončila na treťom mieste. V ďalších voľbách úspech zopakovala a narušila tak tradičnú hegemóniu socialistov a ľudovcov, dvoch veľkých strán, ktorých jednofarebné vlády sa od konca Francovho režimu striedali pri moci. Vlani sa Podemos dohodol so socialistami na vytvorení prvej koaličnej vlády v dejinách postfrankistického Španielska a z niekdajšieho ľudového tribúna, ktorý zo zásady nenosí viazanky, sa stal podpredseda vlády.
Sloboda ísť na pivo
Šéf ľudovcov Pablo Casado, ktorého talentovaná politička Ayusová čoraz viac zatieňuje, označil voľby v madridskom regióne za vyslovenie nedôvery Sánchezovej vláde a začiatok novej éry v španielskej politike. Socialisti, naopak, varujú, že koketovanie Ayusovej s „pohrobkami Franca“ z Voxu môže mať dramatické dôsledky. „Je to výzva voči pravidlám správania v EÚ, že krajne pravicových extrémistov treba izolovať,“ citoval portál Politico socialistického europoslanca Juana Fernanda Lópeza Aguilara. „Príklon Ayusovej krídla ľudovcov k Voxu sa z krátkodobého hľadiska môže javiť ako zisk, ale čoskoro sa ukáže ako sebapoškodzujúci pre Madrid, španielsku politiku aj pre celú EÚ,“ varoval.
Pablo Simón, politológ z madridskej univerzity Carlosa III., pripisuje Ayusovej úspech dvom faktorom. "Po prvé sa presadila ako dôveryhodnejšia opozičná postava voči ústrednej vláde, než je líder ľudovcov Casado. Po druhé, dokázala sa naladiť na všeobecný pocit, že ľudia sú už z pandémie unavení a chcú normálnosť a slobodu,“ povedal Simón pre Guardian.
Ayusová tvrdo útočila na Sánchesovú vládu a jej reštriktívne opatrenia proti šíreniu koronavírusovej nákazy, ktoré vlani napadla aj na súde. Kľúčovým slovom jej kampane sa stalo slovo sloboda, pričom, ako vysvetlila, pod slobodou si predstavuje aj to, že Madridčania si po práci môžu zájsť na pivo. Hoci madridský región počas pandémie patrí k najhoršie postihnutým, Ayusová ihneď, ako sa skončil celoštátny lockdown a protiepidemické právomoci prešli do rúk miestnych samospráv, rozhodla o otvorení barov a reštaurácií.
Odchádzajúci líder Podemosu varoval, že za nezodpovedný populizmus novej hviezdy ľudovcov budú musieť Španieli zaplatiť porovnateľnú cenu, akú zanechal Američanom ich predchádzajúci prezident. „Pôsobivý volebný úspech trumpistickej pravice, reprezentovanej Ayusovou, je tragédiou pre zdravotníctvo, školstvo i verejné služby,“ citoval Iglesiasa denník El País.