Nové spoločné jednotky rýchleho nasadenia nemajú podporu v EÚ

Dohoda na úrovni EÚ o vytvorení európskych jednotiek rýchleho nasadenia sa momentálne nečrtá. Uviedol to v Bruseli minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) po štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, segment obrana.

06.05.2021 20:50
stoltenberg Foto:
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas príchodu na rokovanie ministrov obrany Európskej únie 6. mája 2021 v Bruseli.
18

Naď ocenil, že mal možnosť využiť bruselské podujatie na sériu bilaterálnych rokovaní na rôzne témy s partnermi z krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ale aj z Fínska, Nemecka a Rakúska.

Konštatoval, že rokovania ministrov boli venované záležitostiam týkajúcim sa strategického smerovania EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, riadenia Európskej obrannej agentúry (EDA), modernizačných obranných projektov v EÚ, návrhu na vytváranie síl rýchleho nasadenia, ako aj situácii v Afganistane, rusko-ukrajinským vzťahom, aktuálnemu sporu medzi Prahou a Moskvou a využívaniu Satelitného strediska EÚ (SatCen).

Bojové skupiny bez boja

Pri modernizačných projektoch v oblasti obrany je podľa neho pre SR dôležitá téma, ktorá sa týka tankov, konkrétne novej platformy pre tanky, lebo aj armáda SR musí prejsť touto modernizáciou. Spresnil tiež, že členské krajiny intenzívne rokujú o tzv. strategickom kompase, čiže smerovaní EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany.

Za veľmi dôležité považuje Naď diskusiu o krízovom manažmente a výzvy na užšiu spoluprácu EÚ s NATO a na šetrenie finančných zdrojov v oblasti obrany. Vyslovil sa za využívanie už existujúcich formátov, ako sú bojové skupiny EÚ, ktoré existujú od roku 2004, hoci odvtedy neboli ani raz nasadené. „Netreba vymýšľať nové formáty, po ktorých volajú niektoré členské krajiny EÚ. Ide o jednotky rýchleho nasadenia. Viaceré krajiny, vrátane Slovenska, hovoria – načo investovať do toho peniaze, keď nevyužívame ani to, čo už máme,“ povedal Naď.

Podpora len z Česka

Z krajín strednej a východnej Európy zriadenie síl rýchleho nasadenia podporuje len Česká republika. Naď však upozornil, že táto téma nie je uzavretá a diskusie budú pokračovať. Dodal, že najmä pre pandémiu nového koronavírusu a s tým spojeným poklesom HDP v krajinách EÚ nevidí potrebu míňať ďalšie zdroje na nové nástroje v situácii, keď nie sú využité ani formáty, do ktorých už bolo investovaných veľa peňazí, času a ľudských zdrojov.

„S tým sa stotožnila asi polovica členských krajín EÚ a pokiaľ nie je dohodnutý konsenzus, bude sa rokovať ďalej,“ uviedol Naď. Zdôraznil, že v rámci NATO už existujú sily rýchleho nasadenia (NRF) a podobný formát v EÚ by bol zbytočnou duplicitou. „Máme iba jednu armádu, nemôžeme si dovoliť luxus vyčleňovať jednotky, ktoré si budú plniť úlohy len na úrovni EÚ alebo len v rámci NATO,“ spresnil Naď.

Solidarita s ČR

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas stretnutia s ministrami rokoval o vojenskej mobilite, sťahovaní ruských vojsk od hraníc s Ukrajinou a o situácii v Afganistane.

Stoltenberg v správe pre médiá uviedol, že NATO pokračuje v monitorovaní významného nárastu ruskej armády na Ukrajine a v jej okolí. Privítal pritom štvrtkové vyhlásenie ministrov obrany o zahrnutí Kanady, Nórska a Spojených štátov do projektov posilnenej vojenskej spolupráce EÚ (PESCO) týkajúcich sa vojenskej mobility, ktoré umožnia aj jednotkám z týchto krajín rýchlejší pohyb po celej Európe.

V súvislosti so sťahovaním jednotiek NATO z Afganistanu Stoltenberg spresnil, že koniec misie NATO v tejto krajine neznamená skončenie vzťahov medzi Alianciou a Afganistanom. Dodal pritom, že spojenci skúmajú, ako ďalej poskytovať finančnú a výcvikovú podporu afganským silám.

vrbetice výbuch česko Čítajte viac Kremľu nie je známe, že by pre neho pracovali agenti z kauzy Vrbětice

Naď spresnil, že ministri na pracovnom obede so Stoltenbergom hovorili aj o spoločných vojenských operáciách. Okrem Afganistanu a rusko-ukrajinského napätia rezonovala aj diplomatická kríza medzi Prahou a Moskvou v súvislosti s kauzou Vrbětice. Podľa jeho slov požiadal český minister obrany svojich kolegov o prediskutovanie tejto témy. Viaceré členské krajiny vysvetlili, prečo vyhostili ruských diplomatov a ďalšie krajiny naznačili, že túto možnosť zvažujú.

Absolútne neprijateľné

„Všetci okolo stola sa zhodli, že je to absolútne neprijateľné a vyjadrili veľkú mieru solidarity s Českou republikou,“ opísal situáciu Naď. Dodal, že Stoltenberg v tejto záležitosti zopakoval jasné stanovisko a pozíciu Severoatlantic­kej rady.

Naď zopakoval Stoltenbergove tvrdenia, že spojenci si pri odchode z Afganistanu musia dať veľký pozor, aby po toľkých rokoch ich pôsobenia v tejto krajine bolo teraz možné udržať situáciu aspoň na súčasnej úrovni, a to z hľadiska celkovej bezpečnosti a bezpečného pôsobenia diplomatov, medzinárodných organizácií i súkromných spoločností a zároveň zabrániť návratu teroristov.

Ministri obrany si podľa jeho slov vypočuli Stoltenbergovo upozornenie, že Rusi síce sťahujú svoje jednotky od hraníc s Ukrajinou, je to však pomalý proces a pravdepodobne pôjde iba o čiastočné stiahnutie. „Netreba príliš oslavovať, že to napätie sa znižuje, lebo realita je taká, že ruské vojská tam budú veľmi blízko a vo veľkom počte,“ zdôraznil Naď.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
18 debata chyba
Viac na túto tému: #jednotky rýchleho nasadenia #Európska únia