„Násilie a podnecovanie (nepokojov) sú neprijateľné a páchatelia zo všetkých strán musia byť vzatí na zodpovednosť,“ uviedol vo vyhlásení hovorca Bruselu. Dodal, že EÚ vyzýva tamojších predstaviteľov, aby „urýchlene konali s cieľom deeskalovať súčasné napätie v Jeruzaleme.“
Iránske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení odsúdilo „útok na mešitu al-Aksá armádou okupantského režimu“. „Tento vojnový zločin znovu ukázal svetu zločinný charakter nelegitímneho sionistického režimu,“ dodal iránsky rezort diplomacie.
Irán zároveň vyzval OSN „a ďalšie medzinárodné inštitúcie, aby na základe svojej záväznej povinnosti konali voči tomuto vojnovému zločinu“. Podpora Palestínčanov je pilierom iránskej zahraničnej politiky už od čias islamskej revolúcie v roku 1979, pričom Irán a jeho spojenci sa považujú za najväčších nepriateľov Izraela.
Napätie v Jeruzaleme stúplo v uplynulých týždňoch po tom, čo sa Palestínčania postavili na odpor proti izraelským obmedzeniam prístupu do častí jeruzalemského Starého mesta počas moslimského posvätného mesiaca ramadán. Príčinou napätia je tiež hrozba vysídlenia štyroch palestínskych rodín, na domy ktorých si robia nároky židovskí osadníci.
OSN v piatok vyzvala Izrael, aby skoncoval s núteným vysťahovávaním z východnej časti Jeruzalema, v opačnom prípade by mohlo ísť o „vojnové zločiny“.
EÚ odsúdila nútené vysťahovávanie a označila ho za „nezákonné“. Izrael obsadil východný Jeruzalem v šesťdňovej vojne v roku 1967 a neskôr si ho anektoval, čo nebolo uznané väčšou časťou medzinárodného spoločenstva.
Rusko vyzýva na deeskaláciu napätia
Rusko odsúdilo v sobotu piatkový izraelský policajný zásah proti Palestínčanom pri mešite al-Aksá. Moskva zároveň vyzvala obe strany, aby upustili od stupňovania násilia. „Tento vývoj udalostí je v Moskve vnímaný s hlbokým znepokojením. Dôrazne odsudzujeme útoky proti civilistom. Vyzývame všetky strany, aby sa zdržali akýchkoľvek krokov spojených s eskaláciou násilia,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení zároveň opätovne potvrdilo pozíciu Moskvy, podľa ktorej takéto „vyvlastnenie pozemkov a majetku, ktorý sa na ňom nachádza, ako aj vytváranie židovských osád na okupovaných palestínskych územiach vrátane východného Jeruzalema, nemá právnu silu“.
„Takéto kroky sú porušením medzinárodného práva a bránia dosiahnutiu mierového riešenia založeného na vytvorení dvoch štátov – Palestíny a Izraela,“ uvádza sa v stanovisku Moskvy.