Na konci apríla si prví piloti zo Slovenska na výcviku v USA vyskúšali riadenie stíhačky F-16. Prvé dva kusy Black Hawk (v preklade čierny jastrab) zo Spojených štátov sú nasadzované vo vrtuľníkovej letke v Prešove už od augusta 2017. V júli 2018, v auguste 2019 a v januári 2020 k nim pribudli ďalšie, dovedna ich je deväť, ako vyplýva z americko-slovenskej dohody.
Niekdajší vysokopostavení predstavitelia, ktorí boli podrobne oboznámení s procesom nákupov, denníku Pravda priblížili, ako obstaranie strojov Black Hawk a F-16 vyzeralo. Nikto z nich si z pochopiteľných dôvodov neželal byť menovaný.
Prvým slovenským pilotom, ktorý v polovici mája 2021 pod dohľadom inštruktora riadil F-16, bol nadporučík Lukáš Kúdela. „Môj subjektívny názor je, že stíhacie lietadlo F-16 sa pilotovalo jednoduchšie ako cvičné prúdové lietadlo T-38. Aj výkonnostne je to oproti lietadlám, na ktorých sme lietali doposiaľ, veľký rozdiel. Určite môžem za nás všetkých povedať, že po tomto premiérovom lete sme pristáli "vytešení", že aj v rámci pomerne náročného výcviku sme sa predsa len dostali do kokpitu F-16 a vzali ju do vzduchu,“ popísal dojmy z prvého letu npor. L. Kúdela.
Rozhodovala aj rýchlosť
O získanie peňazí na modernizáciu sa usilovali generáli pozemných aj vzdušných síl slovenskej armády. Pružnejší boli tí, čo majú pod palcom lietanie: „Velenie vzdušných síl rýchlejšie vypracovalo program modernizácie a rozvoja letectva."
O nákupe deviatich viacúčelových vrtuľníkov Black Hawk informoval na jar 2015 vtedajší minister obrany Martin Glváč: „Ide o najväčší modernizačný projekt rezortu obrany. Celý proces bol transparentný a cena je vynikajúca.“ Slovensko podpísalo zmluvu, podľa ktorej za helikoptéry zaplatí 261 miliónov dolárov, pričom splátkový kalendár si dohodlo do roku 2024.
Pri tejto modernizácii bol kľúčový neúnosný stav vrtuľníkov v slovenskej armáde. „Situácia s ruskými strojmi typu Mi-17 vyzerala kriticky. Funkčné boli už len dve helikoptéry. Tretej zlyhávala hydraulika. Štvrtý Mi-17, ktorý sa využíval, sa v septembri 2013 zrútil pri nácviku zlaňovania na Lešti.“ Havária mala, žiaľ, aj obeť: pri páde zomrel jeden vojenský policajt s hodnosťou rotmajstra. (Ďalší stroj Mi-17 spadol v júli 2015 pri obci Giraltov v okrese Prešov, čo už bolo po dosiahnutí dohody o nákupe Black Hawk; pri nešťastí zahynul jeden člen posádky.)
Mi-17, ktoré pre zlý technický stav nemohli lietať, síce Slovensko mohlo odovzdať na generálnu opravu, ale malo to háčik. Od roku 2014 začali platiť protiruské sankcie EÚ, ktoré sa dotýkali aj oblasti vojenského priemyslu, takže vznikol problém so servisom týchto strojov.
Mimochodom, stroje Mi-17 boli operačne nespôsobilé v zahraničných misiách. Nemali povolenie od NATO, aby sa mohli zúčastňovať spoločných operácií mimo územia Slovenskej republiky.
Pri obstaraní vrtuľníkov sa uvažovalo o dvoch možnostiach. V hre boli stroje Black Hawk z USA a Agusta z Talianska. „Úvaha o nákupe talianskych helikoptér nakoniec išla do stratena. Politické špičky vládnuceho Smeru z toho vycúvali, lebo sa obávali, že niečo viac ako jeden rok pred voľbami do NR SR by médiá tento vojenský biznis obúchali o hlavu strane Roberta Fica. Išlo o prepojenie podnikateľa Miroslava Výboha na taliansku zbrojársku firmu AgustaWestland, ktorú jeho obchodná spoločnosť zastupovala v niektorých krajinách.“ O Výbohovi sa totiž písalo ako o údajnom mecenášovi Smeru.
VIDEO: Spojenecké vrtuľníky Blachawk 21. marca 2021 pristáli na leteckej základni v Prešove.
Pomáhal veľvyslanec USA
Politické rozhodnutie o nákupe vrtuľníkov Sikorsky UH-60 Black Hawk, ako znie celý názov, padlo na konci roku 2014. Obstaraním sa zaoberala nielen vláda, ale aj Bezpečnostná rada Slovenskej republiky. „Minister Glváč následne oslovil americkú stranu. Pred Vianocami 2014 kontaktoval veľvyslanca USA na Slovensku Theodora Sedgwicka a ten mu dohodol úvodné stretnutie vo Washingtone už niekedy krátko pred 10. januárom 2015.“
Zodpovednosť za rokovania v Spojených štátoch potom prevzali dvaja vplyvní funkcionári. „Veliteľ vzdušných síl Miroslav Korba a generálny riaditeľ sekcie modernizácie a podpory na ministerstve obrany Róbert Tibenský niekedy spolu leteli do Washingtonu každý týždeň.“ Ich úlohou bolo rokovať o kúpe strojov Black Hawk s predstaviteľmi Agentúry pre obrannú bezpečnosť a spoluprácu, čo je americká vládna inštitúcia.
O zrýchlenú cestu k dohode sa postaral hlavne Sedgwick. „Nebol klasický diplomat, mal dušu biznismena.“ Veľvyslanec často loboval priamo v kancelárii šéfa zmienenej agentúry. Bolo to takpovediac šťastie v nešťastí: Sedgwick vtedy každý týždeň na dva-tri dni lietal do Washingtonu za svojou vážne chorou manželkou, ktorá v USA podstupovala náročnú liečbu rakoviny. Riaditeľ agentúry sa na jeho adresu vyjadroval, že ešte nezažil takého agilného veľvyslanca.
Glváč a Sedgwick informovali o dohode na tlačovke už na konci apríla 2015. Zahraniční záujemcovia zvyčajne rokujú s americkou stranou o nákupe vojenskej techniky najmenej dvojnásobne dlhšie.
V cene bol aj výcvik pilotov. Slovensko sa rozhodlo, že do prípravy pošle mladších, nie takých, ktorí sa vekovo približujú k štyridsiatim rokom. Piloti sa pritom museli zaviazať, že budú slúžiť v slovenskom vojenskom letectve minimálne päť rokov.
Pokračovanie Black Hawk
Keď Slovensko kúpilo deväť vrtuľníkov Black Hawk, počítalo s tým, že nejaké kusy tohto typu si zrejme obstará aj v budúcnosti. „Sú to stroje, ktoré sa dajú označiť za mercedes medzi helikoptérami.“
USA dali v minulom roku Slovensku ponuku na ďalšiu modernizáciu armády. Ide o kredit 50 miliónov dolárov. Ak slovenská strana zaplatí druhú polovicu tejto sumy, môže si kúpiť vojenskú techniku od nejakého amerického výrobcu za 100 miliónov dolárov.
Ministerstvo obrany, ktoré riadi Jaroslav Naď (OĽaNO), oznámilo, že ráta s dvoma strojmi Black Hawk s vojenskou výbavou a s doplnením výbavy ďalších dvoch z deviatich, ktoré už využíva. (Zatiaľ sa tieto vrtuľníky dajú použiť len na prepravu ľudí a materiálu.) Po podpise dohody by dva kusy Black Hawk mali pribudnúť do slovenskej armády do dvoch rokov.
Švédi sa prerátali
Nahradenie ruských stíhačiek MiG-29 stálo Slovensko oveľa viac peňazí v porovnaní s helikoptérami. Predbežné rokovania sa začali v januári 2014 so Švédmi. Išlo o nákup alebo o prenájom stíhačiek JAS 39 Gripen. Zdalo sa, že obe strany sa dohodnú, ale zišlo z toho.
Pod neúspech sa zjavne podpísala švédska firma Saab, ktorá vyrába gripeny. To, že sa s ňou Slovensko napokon nedohodne, bolo jasné v roku 2016. „Keď to už vyzeralo, že sme v záverečnej časti vyjednávania a treba doladiť detaily, Švédi prišli nečakane s novými predstavami. Asi sa nazdávali, že už nič nemôže zmeniť slovenské rozhodnutie obstarať si gripeny.“
Najprv sa objavila švédska požiadavka, aby sa prípadné spory neriešili na základe legislatívy Slovenskej republiky, ale prostredníctvom medzinárodnej arbitráže. Následne nastal problém s prenájmom počtu letových hodín, o čo sa usilovala slovenská strana. „Švédi nás zaskočili oznámením, že toto neponúkajú, a chceli, aby sme si vzali gripeny na lízing, čo nám však podľa prepočtov vôbec finančne nevyhovovalo.“ Neústupčivý Saab neskôr zmenil taktiku, ale už bolo neskoro, lebo po voľbách do NR SR v marci 2016 sa zmenila podoba vlády. A s ňou prišiel záujem o nákup stíhačiek od iného dodávateľa.
Ministerstvo obrany pod vedením Petra Gajdoša (nominant SNS) uprednostňovalo najmodernejšie americké stroje F-16. Slovensko podpísalo dohodu o nákupe 14 kusov na konci roku 2018. Bol to najväčší obchod v dejinách slovenskej armády. Vyšiel až na 1,87 miliardy dolárov (cena zahŕňa aj jazykové školenie a výcvik 22 pilotov a 160 členov pozemného personálu). Všetky objednané stíhačky typu F-16C/D Block 70 bude mať Slovensko do januára 2024.
Od F-16 do Bieleho domu
Koncom roku 2018 začali vznikať slovné prestrelky medzi predsedom NR SR Andrejom Dankom (šéfom SNS) a ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom (nominant Smeru). V pozadí sporu stáli americké stíhačky. „Danko očakával od Lajčáka, že mu pomôže vybaviť oficiálnu návštevu USA, kde by sa stretol napríklad s členmi Kongresu. Prisudzoval si totiž leví podiel na nákupe F-16, pretože ministerstvo obrany patrilo SNS.“
Lajčák (a tým pádom ani vtedajší veľvyslanec SR vo Washingtone Ivan Korčok) sa však vo veci neangažoval. Dôvodom mala byť Dankova proruská orientácia. Navyše, návštevy predsedov národných parlamentov v Kongrese nie sú zaužívané.
Danko sa tak rozhodol napádať Lajčáka. Najprv pre globálny pakt o migrácii, neskôr ho kritizoval za úvahy o modernizácii dvoch slovenských vojenských letísk z amerických peňazí. Lajčák mu to oplácal verejne napríklad ironickou poznámkou, že nechápe, prečo má Danko potrebu vyznávať lásku ruskému politikovi, ktorý je na sankčnom zozname EÚ (po Dankovej návšteve Moskvy).
Naopak, po podpise zmluvy o nákupe F-16 sa otvorila cesta do Washingtonu premiérovi Petrovi Pellegrinimu. Dosiahol dokonca prijatie na najvyššej úrovni. V máji 2019 sa v Bielom dome stretol s prezidentom USA Donaldom Trumpom.
„Keď bol Trump pri moci, tak by som to nemohol povedať ani anonymne, ale pravda je taká, že keby si Slovensko neobjednalo americké stíhačky, Pellegrini by sa do Bieleho domu nedostal,“ uviedol pre Pravdu zdroj, ktorý sa výraznou mierou podieľal na príprave tejto cesty.
„Chcem však upozorniť konšpirátorov, že Slovensko si nekúpilo návštevu svojho predsedu vlády u amerického prezidenta. Nové stíhačky potrebovalo,“ zdôraznil.