Šéf Bieleho domu zároveň už hovorí o pláne investícií do infraštruktúry, vzdelávania a inovácií za dva bilióny dolárov. Zaplatiť by to mali v najbližších 10 až 15 rokoch vyššie dane pre bohaté korporácie.
Svoj plán má aj Európska únia. Vo finančnom vyjadrení je na prvý pohľad o niečo skromnejší ako americký. Nástroj EÚ ďalšej generácie (Next Generation EU), z ktorého sa má zaplatiť aj slovenský plán obnovy, má objem 750 miliárd eur. Je naviazaný na sedemročný rozpočet, takže celkovo majú krajiny EÚ k dispozícii až 1,8 bilióna eur.
Únia verzus Amerika
Samozrejme, jednoduché porovnanie EÚ a USA je zradné. Ekonomické a politické rozhodnutia sa tvoria inak v Amerike, teda v jednej krajine, a inak v únii, v ktorej sa musí dohodnúť 27 štátov. No často znejú tvrdenia, že Biden má smelšie vízie pre naštartovanie ekonomiky ako EÚ.
Expert na medzinárodnú politickú ekonómiu Miguel Otero Iglesias však pripomína kontext, v ktorom únia a Spojené štáty bojujú s hospodárskymi dopadmi pandémie ochorenia COVID–19.
„USA sú odvážnejšie, lebo to viac potrebujú. Amerika bola 6. januára svedkom útoku na Kongres. Dostala sa do bodu, keď ľudia hovorili, že ju možno čaká občianska vojna. Sociálne puto spájajúce krajinu sa trhalo. Kedy inokedy by vláda mala byť odvážna, keď nie v takom momente? Biden a jeho ľudia si uvedomujú, že je potrebné niečo robiť s hnevom a zúfalstvom mnohých Američanov, ktorí volili Donalda Trumpa,“ povedal pre Pravdu odborník z madridského Kráľovského inštitútu Elcano.
Otero Iglesias tvrdí, že Európska únia je v istom zmysle konzervatívnejšia ako Spojené štáty. „Vyplýva to z mentality, histórie a aj z toho, že na našom kontinente žije viac starších ľudí. EÚ sa v súvislosti s koronakrízou zaoberá najmä tým, ako reformovať veci. Nie je to primárne o tom, že musíme naštartovať rast hospodárstva. Hovoríme o reformách administratívy, vzdelávania či pracovného trhu. Musíme plány obnovy využiť správnym spôsobom, ale nie sme takí zúfalí ako Američania. V únii má každý štát aj vlastné rozpočty a Európska centrálna banka nakupuje veľa našich dlhov,“ povedal expert.
Podľa Otera Iglesiasa sa dá povedať, že Biden sa snaží Spojené štáty aspoň do istej miery poeurópštiť. „Dať Američanom to, čo majú Európania už dlho. Teda sociálny štát, ktorý dokáže stlmiť veľké ekonomické šoky. Väčšina ľudí v EÚ má prístup k dobrej infraštruktúre, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a sociálnym benefitom. Či sú to dávky v nezamestnanosti, penzie alebo rodičovské príspevky. Je to sociálne orientované trhové hospodárstvo, ktoré sa aj v Európe oslabilo, ale stále je silnejšie ako v USA. Preto v Amerike musí vláda ľuďom priamo posielať peniaze, keď príde kríza, aby nižšie postavené sociálne vrstvy vôbec prežili,“ vysvetlil Otero Iglesias.
Pohľad do budúcnosti
Z tohto pohľadu sa dá povedať, že nástroj EÚ ďalšej generácie má únii skôr pomôcť v strednodobej budúcnosti. Úniu má nasmerovať k zelenšej, informatívnejšej, digitalizovanejšej a konkurencieschopnejšej ekonomike. Je založený na princípe peniaze za reformy.
Bez koronakrízy by sa tento fond vôbec nezrodil. No v podstate nerieši jej aktuálne dosahy, hoci politici o ňom často hovoria ako o priamom nástroji na boj s prepadom ekonomík, ktorý spôsobila pandémia. A do istej miery v súvislosti s národnými plánmi obnovy vytvárajú nereálne očakávania.
„Nevnímam fond EÚ ďalšej generácie ako nástroj na obnovu hospodárstva v únii. Je to inštrument, ktorý máme k dispozícii okrem už existujúceho sedemročného rozpočtu únie. Tri štvrtiny peňazí z nástroja EÚ ďalšej generácie budú k dispozícii až v roku 2023 a neskôr. Podľa predpovede Európskej komisie by mali krajiny únie do konca roku 2022 dosiahnuť hospodársku úroveň pred pandémiou,“ reagoval pre Pravdu Zsolt Darvas, ekonóm z bruselského inštitútu Bruegel.
Napriek tomu, že plány obnovy jednotlivých členských krajín vrátane slovenského len teraz posudzuje eurokomisia, už sa okolo tohto fondu rozpútala politická debata. Viaceré štáty na čele s Fínskom žiadajú uistenie, že nástroj EÚ ďalšej generácie bude jednorazový projekt. V rámci neho si totiž EK bude požičiavať peniaze na finančných trhoch. Niektoré štáty sa obávajú, že by to mohlo viesť k deleniu dlhov v rámci únie, respektíve eurozóny. Fínsko dokonca podľa spravodajského portálu Euractiv hrozí, že bude blokovať vyplácanie peňazí, keby sa ukazovalo, že fond EÚ ďalšej generácie by mohol v budúcnosti dostať nejakú stálejšiu podobu.
Podľa odborníkov bude veľa závisieť od toho, ako sa celý nástroj osvedčí. Či krajiny, ktoré z neho získajú najviac, dokážu zrealizovať projekty, a či bude mať širší prínos pre fungovanie ekonomiky únie a zmenšenie nerovností. Týka sa to najmä štátov na juhu a východe Európy. „Ak skeptické krajiny ako Holandsko či Fínsko budú mať pocit, že išlo o vyhodené peniaze, nič podobné v budúcnosti nepodporia,“ myslí si Darvas.
„Kríza ukázala potrebu prehĺbenej spolupráce v ekonomickej rovine. Nástroj EÚ ďalšej generácie sa dá vnímať ako test. Krajiny, ktoré z neho dostanú najviac, by ho mali využiť najlepšie, ako sa dá. Keď bude fungovať, aj štáty, ktoré viac platia do rozpočtu, ho budú vnímať ako úspech. Prispeje to k chuti robiť veci spolu. Ak sa to nepodarí, oslabí to hlasy, ktoré v rámci EÚ hovoria o fiškálnej únii,“ uviedol Otero Iglesias.