Dalo sa očakávať, že Litva skončí s formátom 17+1?
Niekoľko mesiacov sa hovorilo, že Litva odíde z platformy 17+1. Čiastočne sa to ukázalo už vo februári počas summitu tejto skupiny. Litva patrila k šiestim krajinám, ktoré na stretnutí nezastupoval nejaký vysokopostavený predstaviteľ. Teraz sa už len viac-menej očakávalo, kedy Vilnius oficiálne a verejne začne hovoriť, že už nie je súčasťou zoskupenia.
Prečo sa to stalo?
Platforma 17+1, respektíve vtedy ešte iba 16+1, vznikla v roku 2012. Postupne sa ukázalo, že Litve, ale ani väčšine zúčastnených krajín, formát nepriniesol nejaké výrazné výhody. A z medzinárodného pohľadu, najmä keď sa pozrieme na reakcie západných krajín, má účasť v tomto zoskupení skôr negatívny vplyv. Platformu jej oponenti vnímajú ako nástroj Číny na presadzovanie vplyvu v regióne. K tomu môžeme prirátať výraznejšiu kritiku režimu v Pekingu týkajúcu sa napríklad potláčania ľudských práv menšiny Ujgurov. S tým súvisí rastúca neochota medzi politikmi v Európskej únii podieľať sa na projektoch, ktoré slúžia na legitimizáciu Číny a jej medzinárodného postavenia.
Ako bude Peking reagovať na Vilnius?
Predpokladám, že nejaká reakcia príde. Minimálne vo verbálnej rovine. Otázkou je, či má Čína nejaké páky na Litvu, aby ju dokázala za jej rozhodnutie potrestať. V podstate ich nemá. Aj preto, že platforma 17+1 neprehĺbila ekonomické vzťahy Litvy s Čínou. Dá sa však očakávať, že čínske štátne médiá budú teraz vykresľovať pobaltský štát ako vazala Spojených štátov. Takto zvyčajne režim v Pekingu reaguje na asertívnejšie konanie krajín, ktoré nie je v súlade s jeho záujmami. Čína je však aj racionálnym aktérom na medzinárodnej scéne. Bude sa snažiť obmedziť škody, ktoré vznikli po kroku Litvy. Peking sa môže pokúsiť motivovať iné štáty, aby nešli touto cestou. V praktickej rovine to môže znamenať ponuky investícií či posilnenie vakcínovej diplomacie najmä pre štáty 17+1, ktoré sú mimo EÚ. Môže sa stať, že krajiny únie Peking odsunie na okraj a bude sa ešte viac snažiť rozvíjať vzťahy so štátmi mimo EÚ. Respektíve s jej členmi, ktorí sú mu viac naklonení, ako napríklad Maďarsko.
Pridajú sa teda k Litve ďalšie krajiny?
Je to, samozrejme, veľká otázka. Hovorí sa najmä o tom, či sa k Litve pridajú ďalšie pobaltské krajiny. Ale aj iné štáty, v ktorých sa diskutuje, či zostať vo formáte 17+1, a ak áno, v akej podobe by mala platforma fungovať. Debatu môžeme asi očakávať v Česku. Keď v parlamentných voľbách, ktoré budú na jeseň, vyhrá súčasná opozícia, môže nastať významný posun v oficiálnej politike krajiny smerom k Číne. Môže sa to prejaviť na prípadom odchode zo zoskupenia 17+1, prípadne na výraznejšom utlmení spolupráce s Pekingom. Je však dôležité, aby štáty z tohto formátu mali alternatívu k udržiavanie kontaktov s Čínou.
Dá sa to dosiahnuť?
Väčšinou sa v tejto súvislosti skloňuje spolupráca v rámci nejakej EÚ platformy. Niečo ako 27+1, v ktorej by boli zastúpené všetky štáty. Už sa o tom hovorilo, ale v tejto chvíli nič nenasvedčuje tomu, že sa to niekam pohne. Platforma 17+1 dáva zastúpeným krajinám napríklad možnosť na bilaterálne stretnutia s čínskym premiérom. Ak k tomu nebude alternatíva, budú tu štáty, ktoré nebudú naklonené odchodu zo zoskupenia.
Čo by mohlo urobiť Slovensko?
Pred zatiaľ posledným summitom 17+1 sa hovorilo, že slovenský premiér sa na ňom nezúčastní. Ale nakoniec sa vtedajší predseda vlády Igor Matovič pridal. Vidíme však, že celkovo sa mení slovenská politika voči Číne. Oveľa viac ako v minulosti je založená na hodnotových otázkach. Zároveň výraznejšie dbá na bezpečnostný rozmer vo vzájomných vzťahoch. Je to v súlade s politikou EÚ, ktorá vníma Peking aj ako ekonomického rivala a strategického konkurenta. Nemyslím si však, že by Slovensko nejako rýchlo vystúpilo z tejto platformy. Skôr sa môže stať, že v nej utlmí spoluprácu. Slovensko by sa v prvom rade malo snažiť, aby sa vytvorila alternatíva k zoskupeniu 17+1 na základe nášho členstva v únii. Potom by mohlo lepšie vyvažovať mocenskú asymetriu voči Číne.