Na palube tohto lietadla sa nachádzal kritik Lukašenkovho režimu a novinár Raman Pratasevič, ktorý bol po vynútenom pristátí lietadla v Minsku zadržaný a je vo vyšetrovacej väzbe. Kauza vyvolala na medzinárodnej scéne veľké pobúrenie.
Lukašenko v stredu vo svojom vystúpení pred poslancami parlamentu, členmi ústavnej komisie a zástupcami vládnych orgánov vyhlásil, že správa o tom, že v lietadle spoločnosti Ryanair je nastražená bomba, prišla zo Švajčiarska. Uviedol tiež, že na palube tohto lietadla „bol terorista“ a že „o tom vedeli aj mimo Bieloruska“.
Zdôraznil, že konal úplne legálne a šlo mu o ochranu ľudí. Zopakoval aj svoje predchádzajúce tvrdenia, že posádka lietadla sa po varovaní o bombe sama rozhodla pristáť v Minsku. Piloti sa podľa Lukašenka poradili „s vlastníkmi lietadla“ a letiskom vo Vilniuse, rozhodli sa však pristáť v Minsku.
Lukašenko: Stíhačka mala pomôcť pri komunikácii
Lukašenko podľa svojich slov súhlasí s tým, že manéver s obratom lietadla do Minska, keď bolo 70 kilometrov od Vilniusu, sa zdá byť nelogický, podľa agentúry Interfax si však v prejave položil otázku, „prečo (toto) lietadlo neprijali iné letiská“.
Poprel tiež podozrenie, že pilotov dopravného lietadla prinútili zosadnúť bieloruské stíhačky MiG-29. Tieto tvrdenia označil za „absolútnu lož“. Uviedol pritom, že úlohou bojového lietadla bolo zabezpečiť komunikáciu a naviesť civilné lietadlo na pristátie v prípade kritickej situácie.
Lukašenko komentoval aj informácie, že okrem zadržaného Prataseviča a jeho priateľky Sofie Sapegovej do Vilniusu neleteli všetci cestujúci: vyhlásil, že spomedzi ľudí na palube lietadla do Vilniusu nepokračovali traja, pričom médiá „z nich urobili zamestnancov KGB.“
Vyhlásil tiež, že posádka lietadla írskeho prepravcu niekoľko hodín „s niekým telefonovala a nechcela odletieť z minského letiska“. Tvrdenia, že „posádku a cestujúcich na letisku (v Minsku) zadržiavali ozbrojené osoby“, označil Lukašenko za „ďalší nezmysel“.
Zdôraznil aj to, že „lietadlo v Minsku ešte ani poriadne nepristálo, a už sa objavili ako cez kopirák napísané obvinenia od Západu a zákazy letov“.
Interfax pripomenul, že riaditeľ odboru letectva bieloruského ministerstva dopravy Arciom Sikorskij v pondelok informoval, že varovanie o nastraženej bombe na palube lietadla spoločnosti Ryanair letiaceho z Atén do Vilniusu bol zaslaný na e-mail minského letiska zo schránky na serveri protonmail.
List bol v anglickom jazyku, jeho autori sa označili za príslušníkov radikálneho palestínskeho hnutia Hamas a vysvetlili, že ak Izrael neprestane útočiť v pásme Gazy, vyhodia do vzduchu lietadlo.
Hnutie Hamas následne deklarovalo, že s týmto incidentom nemá nič spoločné.
Bielorusko je skúšobňou, tvrdí prezident
Lukašenko vo svojom prejave vyhlásil, že neprajníci Bieloruska zmenili taktiku a „prešli od organizovania nepokojov do fázy (jej) dusenia“, pričom zašli za „hranice zdravého rozumu a ľudskej morálky“.
Domnieva sa, že proti Bielorusku sa nevedie len informačná vojna, ale „hybridná, moderná vojna“ a je potrebné vyvinúť úsilie, aby sa zo „studenej nezmenila na horúcu“. Upozornil pritom, že jeho oponenti hľadajú nové zraniteľné miesta a skúšajú voči Bielorusku nové metódy.
Lukašenko varoval, že Bielorusko nie je konečným cieľom týchto neprajníkov, ale iba skúšobňou praktických metód pred „výpadom na východ“. Sľúbil, že spomínaných „neprajníkov“ čoskoro odhalí a zverejní všetko, „čo narozprávali aj tí, čo ušli (do exilu), aj nedávno zadržaní“.
Prijaté a prijímané tvrdé opatrenia voči opozícii Lukašenko označil za odôvodnené, pričom vyhlásil, že bieloruský štát takto „už v zárodku potlačil vlnu neonacizmu“. „Naše kroky sa mohli zdať prehnané tým, ktorí odobrujú tieto zverstvá. Táto stratégia je však pre krajinu životne dôležitá,“ dodal Lukašenko.