Kremeľ dáva jasne najavo, že neočakáva reštart rusko-amerických vzťahov. "Nebudeme tu hovoriť o reštarte vzťahov. Naše skúsenosti s reštartom bilaterálnych vzťahov, keď sme sa ho pokúsili zaviesť do praxe, nie je najlepší,“ citovala v stredu agentúra Ria – Novosti Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova.
Reštart vo vzťahoch s Moskvou vyhlásil niekdajší americký prezident Barack Obama po tom, čo sa v roku 2009 ujal moci. S vtedajším prezidentom Dmitrijom Medvedevom síce podpísal zmluvu o obmedzení strategických útočných zbraní a zdvorilé úsmevy si vymenili aj vtedajšie nominálne "dvojky“ – viceprezident Biden a premiér Putin, porozumenie oboch mocností ale dlho netrvalo. Pre ukrajinskú krízu, vojnu v Sýrii a obvinenia, že Kremeľ zasahoval do amerických volieb, sa americko-ruské vzťahy prepadli na najnižšiu úroveň od konca studenej vojny.
Peskov pred ženevským summitom výslovne varuje pred "prehnanými očakávaniami“. Oznámil tiež, že podpis žiadnych dokumentov nie je plánovaný.
Aj hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová vopred mierni prípadné očakávania. Prezidenti podľa nej "budú diskutovať o viacerých naliehavých otázkach vo chvíli, keď sa snažíme obnoviť predvídateľnosť a stabilitu americko-ruských vzťahov“.
Vyrazíme im zuby
Od januára, keď sa začalo funkčné obdobie nového amerického prezidenta, si Biden s Putinom na diaľku uštedrili nemálo tvrdých úderov. V marci šéf Bieleho domu prikývol na novinársku otázku, či Putina považuje za "vraha“ a varoval ho, že "zaplatí“ za pokusy zasahovať do amerických volieb. Ruský prezident mu nezostal nič dlžný. Sotva týždeň pred potvrdením summitu pohrozil Západu hrubou silou. "Všetci sa nás snažia pohrýzť, alebo niečo od nás odhryznúť, ale mali by vedieť, že vyrazíme zuby všetkým, aby nemohli hrýzť,“ odkázal.
Ostré slovné prestrelky prerástli do diplomatickej vojny. Kremeľ prvý raz za vyše dvadsať rokov odvolal svojho veľvyslanca z USA a vzápätí "odporučil“ americkému ambasádorovi, aby sa tiež pobral na konzultácie do Washingtonu, kde doteraz zotrváva. Obe strany si vzájomne vyhostili po desať diplomatov a v polovici mája Moskva zaradila USA spolu s Českom na zoznam nepriateľských krajín, čím ich ambasádam zakázala prijímať miestnych zamestnancov.
Prvý zmierlivý signál vyslal Washington. V polovici minulého týždňa Biden navrhol Putinovi, aby sa ešte do začiatku leta stretli na území tretieho štátu. Moskva bola dlho zdržanlivá. Ruský analytik Alexej Makarkin si to vysvetľuje domácim propagandistickým problémom. "Ruské médiá vykreslili veľmi nepríťažlivý obraz Bidena. Je vraj slabý, plne závislý od svojej viceprezidentky, chorý, takmer práceneschopný a navyše rusofób, ktorému nemožno odpustiť urážku ruského prezidenta,“ napísal na webovej stránke Centra politických technológií, kde pracuje. "A teraz sa ukazuje, že je sa treba stretnúť a rokovať s týmto rusofóbnym slabochom. A najortodoxnejšie lojálne publikum úprimne nechápe, prečo. Prevažujúca domáca ruská požiadavka na dialóg spojená s únavou z konfrontácie tak koliduje s kognitívnou disonanciou lojalistov zameranou na tvrdšiu zahraničnú politiku a ich obavy z nového uvoľnenia napätia,“ dodal Makarkin.
Nord Stream ako dezert
Politologička Lilia Ševcovová sa nazdáva, že Biden presvedčil Putina, aby na summit prikývol, tým, že mu "ponúkol dezert“. Označuje tak nedávne rozhodnutie šéfa Bieleho domu zmraziť sankcie proti operátorovi plynovodu Nord Stream 2 a jeho výkonnému riaditeľovi. Platný sankčný zákon pritom požaduje, aby USA uvalili sankcie na podniky zapojené do kladenia potrubia na dne Baltského mora, ktorým má ruský plyn priamo prúdiť do Nemecka, čím sa vyradí z tranzitnej trasy Ukrajina. Biden v utorok vyhlásil, že od začiatku vystupoval proti Nord Streamu 2, plynovod je však už takmer úplne dokončený. "Uvaliť teraz nové sankcie by podľa mňa bolo kontraproduktívne pre naše vzťahy s európskymi krajinami,“ citoval ho portál BBC.
"Biden tak dal Putinovi zálohu,“ napísala Ševcovová vo svojom blogu na stránke Echo Moskvy. "Ulahodiť však chcel nielen jemu, ale predovšetkým nemeckej kancelárke, ktorá drží kľúč od európskej solidarity. Biden túto solidaritu potrebuje, aby pribrzdil Čínu,“ naznačila politologička širšie geopolitické súvislosti amerického ústupku vo veci Nord Streemu 2 a pokusu zastaviť ďalšiu eskaláciu napätia s Ruskom.
Zmäkčenie postoja "kolektívneho Západu“ je podľa Ševcovovej príznakom hľadania cesty k uvoľneniu napätia vo vzťahoch s Ruskom. "Nádej, že by Kremeľ bol pripravený pridŕžať sa všeobecne prijatých pravidiel, sa rozplynula. Treba preto hľadať nový model neutralizácie Ruska,“ píše expertka. "Nový odmäk, ak náhodou nastane, nebude založený na nádejách, ale na beznádeji. Na vzájomnej nedôvere a vzájomnom cynizme. Ak Rusko nemožno zmeniť, nebudeme Moskvu provokovať – takto vyzerá súčasná západná taktika. Samozrejme, počas rozhovorov sa Západ bude snažiť vyriešiť problémy, o ktoré je obojstranný záujem. Rovnako to Západ robí vo Viedni, kde oživuje jadrovú dohodu s Iránom. To však nemení podstatu nového dialógu,“ dodáva Ševcovová.