Únos lietadla a zatknutie novinára Ramana Prataseviča boli šokom pre mnohých vo svete. Mali by sme byť však skutočne prekvapení? Ako na to reagujú Bielorusi? Sú tiež šokovaní? Alebo to vnímajú tak, že je to niečo, čo Lukašenko jednoducho robí?
V Bielorusku je určite veľa ľudí, ktorí by súhlasili s tvrdením, že to, čo sa stalo, sa dalo predpovedať. Je tiež dobré pripomenúť si psychologickú dynamiku, ktorou prechádza Lukašenko. V minulosti mu toho prešlo veľmi veľa. Reakcia Západu na jeho činy nebola práve rozhodná. Áno, Lukašenko si uvedomoval, že ide o eskaláciu napätia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou si myslel, že mu to prejde. Mnohí Bielorusi preto naozaj nie sú prekvapení. Je to však dosť depresívny pocit, lebo je to súčasť širšieho trendu. Represie režimu sú každým týždňom horšie. Môže to vyzerať, že sa situácia v uliciach upokojila. Ale je to preto, že Lukašenko ide po všetkých. Hoci aj preto, že majú ponožky nesprávnej farby, alebo niečo napísali cez komunikačný kanál Telegram. Takže sa dá povedať, že jeho čin sa dal predpovedať, ale vzhľadom na medzinárodné normy je to niečo nevídané, hoci hovoríme o vláde diktátora. Mnoho Bielorusov teraz hovorí, že Západ by mal na režim uvaliť tvrdšie sankcie. Pýtajú sa, čo si ešte Lukašenko môže dovoliť, aby nasledovala nejaká skutočná reakcia. Preto sú radi, že Európska únia niečo urobila.
Lídri EÚ sa v pondelok dohodli na sankciách, hoci ešte presne nevieme, ako budú opatrenia vyzerať. Ako vnímate túto reakciu?
Celkom na mňa urobila dojem. Únia reagovala za 24 hodín. Samozrejme, pomohlo tomu, že lídri mali práve pripravený summit. Ale som spokojná s rýchlosťou reakcie, aj keď bude chvíľu trvať, kým začnú opatrenia fungovať. A uvidíme, ktoré osoby a firmy sa dostanú na sankčný zoznam. Jednou vecou si však nie som úplne istá.
S čím nie ste spokojná?
S tým, že Európa prakticky uzavrie bieloruský vzdušný priestor a zakáže bieloruskej leteckej spoločnosti pristávať na svojich letiskách. Chápem logiku tohto kroku. No na druhej strane to komplikuje život Bielorusom, ktorí by chceli opustiť krajinu z humanitárnych dôvodov, či preto, že ich prenasledujú. Už teraz je to zložité, dôvodom je aj pandémia. Keď nebudú mať k dispozícii ani lety, bude to pre nich ešte komplikovanejšia situácia. Chcela by som tiež vidieť pozitívne kroky týkajúce sa Bielorusov. V podstate budú mať teraz zakázané lietanie. Ale na druhej strane by im EÚ mohla cestovanie uľahčiť. Jednoznačne podporujem bezvízový režim pre bieloruských občanov. Pomohlo by to aj v dlhodobej perspektíve. Čím viac Bielorusov bude vidieť, ako funguje EÚ, tým zložitejšie bude pre propagandu režimu vykresľovať úniu tak, že sa rozpadá a čelí samým katastrofám. Okrem toho by bezvízový styk pomohol ľuďom, ktorí momentálne potrebujú humanitárnu ochranu. EÚ by sa tiež mala ešte viac sústreďovať na veci, ktoré už robí, ale dá sa spraviť viac. Režim prakticky zatvoril všetky nezávislé médiá. Bieloruské štátne kanály a ruské stanice budú mať onedlho informačný monopol. Únia by sa mala snažiť podporovať nezávislé médiá, ktoré ešte fungujú v krajine, ale aj tie, ktoré pôsobia mimo nej. Aby Bielorusi mali prístup k informáciám.
Sankcie môžu vytvoriť tlak na Lukašenkov režim, ale bez ohľadu na to, aké tvrdé budú, bude trvať istý čas, kým začnú fungovať. Je niečo, čo by mohlo bieloruského diktátora prinútiť, aby Prataseviča hneď prepustil?
Bohužiaľ, keď hovoríme špecificky o Ramanovi Pratasevičovi, som veľmi skeptická, že by ho rýchlo prepustili. Je mimoriadne nepravdepodobné, že by to Lukašenko urobil. Neustúpi len tak. Ale aj tak treba vytvárať tlak na režim, treba venovať veľkú pozornosť Pratasevičovmu prípadu a tomu, čo sa deje v Bielorusku. Situácia je zložitá a je pochopiteľné, že už sa o dianí v krajine až tak veľa nehovorilo. Lukašenko však únosom teraz na seba opäť pritiahol pozornosť. Nemyslím si, že západné krajiny mali záujem proti nemu uplatniť ďalšie sankcie, ale momentálne sa to zmenilo. Lukašenko nemá stratégiu. Rozmýšľa len nad tým, ako prežiť.