Na druhom mieste skončila s vyše 22 percentami hlasov ľavicová Pokroková strana pracujúceho ľudu (AKEL), ktorá je druhou najväčšou etablovanou stranou na tomto etnicky rozdelenom ostrove v Stredozemnom mori. Tretia je stredopravicová Demokratická strana (DIKO), ktorá dostala 11,3 percenta hlasov.
Zatiaľ čo prvé tri strany stratili v porovnaní s rokom 2016 viac ako tri percentá hlasov, krajne pravicový a xenofóbny Národný ľudový front (ELAM) si o tri percentuálne body polepšil a získal 6,78 percenta hlasov.
Nová strana Demokratický front (DIPA), ktorú založili odídenci z Demokratickej strany (DIKO), získala hneď v prvých voľbách štyri percentá hlasov.
Približne 558-tisíc oprávnených voličov si mohlo vybrať spomedzi 21 politických strán a zvoliť si tak 56 poslancov, ktorí budú v parlamente zastupovať cyperských Grékov.
Medzi hlavné predvolebné témy patrili tentoraz vyrovnávanie sa s koronavírusovou pandémiou a vytúžený ekonomický reštart krajiny spojený s aktuálne urýchleným tempom očkovania. Jednou z ďalších tém bola aj migrácia, keďže cyperská vláda trvá na tom, že limity pre prisťahovalectvo sú prekročené, a nedovolí už, aby sa na ostrove usadzovali ďalší prisťahovalci.
Minulý rok vypukol škandál okolo takzvaných zlatých pasov, ktoré dostávali aj občania nečlenských krajín EÚ, často s pochybnou minulosťou, výmenou za veľké investície. V dôsledku toho odstúpil predseda parlamentu.
Voľby na Cypre nijako neovplyvnia činnosť vlády, keďže výkonná moc je sústredená v rukách prezidenta republiky. Voľba hlavy štátu sa uskutoční v roku 2023.