Pred 32 rokmi, 4. júna 1989, komunistický režim v hlavnom meste krvavo potlačil študentské demonštrácie. Počet obetí dodnes nie je presne známy, keďže táto téma je v Číne tabu. Mladší ľudia o udalosti často ani nevedia.
Jediným miestom, kde si v Číne ešte pomerne slobodne pripomínali udalosti z roku 1989, bol Hongkong. No ani tu to už neplatí. Podľa miestnych médií vyslali včera úrady do ulíc sedemtisíc policajtov, aby potlačili akékoľvek snahy usporiadať zhromaždenie pri príležitosti tragického výročia.
Strana má pravdu
Bezpečnostné zložky uzavreli aj Viktóriin park v Hongkongu. V minulosti sa na tomto mieste vždy konala spomienka na obete masakry na Tchien–an–men. Polícia súčasné opatrenia obhajovala pandemickou situáciou, ale zároveň varovala verejnosť, že na udržanie verejného poriadku a bezpečnosti je pripravená použiť všetky dostupné prostriedky. Za mrežami skončila Chow Hang–tung, podpredsedníčka združenia, ktoré organizuje pietne zhromaždenie. Obvinili ju z toho, že vraj na internete vyzývala ľudí, aby sa zúčastnili na nezákonných aktivitách. Podľa jej spolupracovníkov však chcela len vo Viktóriinom parku zapáliť sviečku.
Výročie masakry len potvrdilo, že režim v Pekingu má Hongkong pod kontrolou. Vlani v júni prijatý zákon o národnej bezpečnosti zásadným spôsobom potlačil v tejto mestskej enkláve disent. A podľa viacerých expertov v podstate ukončil fungovanie politického rámca jedna krajina, dva systémy, na základe ktorého fungovali vzťahy Pekingu a Hongkongu. Legislatíva podľa jej kritikov umožňuje takmer kohokoľvek veľmi jednoducho obviniť z podvratnej činnosti, terorizmu či zo spolupráce so zahraničnými mocnosťami.
„Možno režim nie celkom verí v komunizmus, ale má materialistický pohľad na dejiny. Súčasťou toho je myšlienka, že komunistická strana reprezentuje objektívne záujmy ľudu, a preto ju väčšina verejnosti podporuje. Z toho teda vyplýva, že len menšina nepriateľov ľudu a cudzie mocnosti aktívne vystupujú proti strane,“ reagoval pre Pravdu Sense Hofstede, expert na čínsky nacionalizmus so Singapurskej národnej univerzity.
Podľa odborníka komunistická vláda v podstate argumentuje, že je potrebné takpovediac oslobodiť mysle Hongkončanov. „Preto chce zmeny vo fungovaní médií aj v rámci vzdelávacieho systému, aby ľudí naučila, že strana chce objektívne a racionálne riešiť ich problémy. Za mreže sa v Hongkongu dostáva čoraz viac lídrov demokratického hnutia. Peking sa zbavuje ľudí, ktorí vraj zavádzajú masy. Z tohto dôvodu zakázal aj spomienku na Tchien–an–men,“ tvrdí Hofstede.
Cenzúra internetu
A režim nenechal nič na náhodu. Okrem toho, že v Hongkongu ľudia na verejnosti nemohli zapáliť sviečky za obete krviprelievania, komunistickí cenzori im to zakázali aj na internete. Ako prvá o tom informovala stránka What‘s on Weibo. Podľa nej z mediálnej platformy Weibo, čo je jedna z najväčších sociálnych sietí v Číne, 3. júna zmizli symboly sviečky a koláča. Zvyčajne ich ľudia používajú, keď si chcú niečo pripomenúť.