Vzniká v strednej Európe mestský Visegrád?

Ako sa delí stredná Európa? Je to miesto konfliktu medzi mestom a vidiekom? Bude sa táto priepasť prehlbovať? Pre Pravdu odpovedal český politológ Ladislav Cabada z Metropolitnej univerzity v Prahe.

06.06.2021 06:00
Croatia Local Election Foto: ,
Novozvolený primátor Záhrebu Tomislav Tomaševič (na snímke) je lídrom zeleno–ľavicovej koalície. Na čele viacerých hlavných miest v strednej Európe sú momentálne predstavitelia sociálno–liberálnych politických prúdov. „Nedá sa prehliadnuť, že vo veľkých metropolách sa veľmi často robí opozičná politika proti vláde,“ tvrdí český politológ Ladislav Cabada.
debata (26)

Prečo obyvatelia Záhrebu minulú nedeľu zvolili za svojho primátora lídra zeleno–ľavicovej koalície Tomislava Tomaševiča? V druhom kole proti nemu stál krajne pravicový kandidát Miroslav Škoro.

V Chorvátsku dlhodobo pozorujeme fungovanie dvoch veľkých politických blokov. Na jednej strane je to prúd, ktorý kedysi reprezentoval prezident Franjo Tudjman a nadväzuje naň jeho Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ). Okolo tejto konzervatívno–občianskej strany sa však zoskupujú aj krajne pravicové skupiny. V Chorvátsku to súvisí s istou nostalgiou po ustašovskom režime alebo všeobecnejšie povedané s vyhraneným nacionalizmom. Na druhej strane sa v krajine vytvorila koalícia sociálno–liberálnych strán, ktorá mala v minulosti postkomunistický charakter. Jej predstaviteľom bol exprezident Stipe Mesič. Tieto dva prúdy súperia, ale prešli vývojom. HDZ už netreba spájať len s Tudjmanom a sociálne, či socialisticko–liberálne strany iba s postkomunistickou minulosťou. Tento druhý politický prúd v Chorvátsku dostal s novou generáciou ďalší obsah, najmä v podobe zelených tém.

Na čom sa Tomaševič politicky profiloval?

Jeho politika je založená na odmietnutí trendu, ktorý sledujeme v stredoeurópskej pravici. Je to posilňovanie nacionalistických tendencií a aj politika strachu. V rámci nej pozorujeme protimigrantské nálady a islamofóbne emócie. Na strane druhej nástup politikov ako Tomaševič pripomína 70. roky. Vtedy politické zelené prúdy hovorili o ochrane životného prostredia a o zmene ekonomických modelov. Dnes to súvisí aj s novým vnímaním triedneho konfliktu, respektíve s triednym rozdelením spoločnosti a témou slobody a rovnosti. Politici, ktorí hovoria o týchto témach, používajú do veľkej miery populizmus. Vedia dobre komunikovať, ovládajú politický marketing, oslovujú ľudí na sociálnych sieťach. Sme svedkami toho, ako sa miešajú staré politické témy s novými stratégiami. Príkladom sú českí Piráti. Ak je ich šéf Ivan Bartoš v niečom dobrý, je to schopnosť komunikovať. Obratne reaguje na otázky, dokáže nastoľovať témy. Samozrejme, istá dávka populizmu je nevyhnutná. Politici musia veci vysvetľovať zrozumiteľne, hoci niekedy skĺznu do triviálnosti a zámerne svoje vyjadrenia niekam posúvajú.

V strednej Európe teraz viaceré hlavné mestá ovládajú predstavitelia sociálno–liberálneho prúdu, o ktorom hovoríme. V Prahe je to Zdeněk Hřib, vo Varšave Rafał Trzaskowski, v Budapešti Gergely Karácsony, v Bratislave Matúš Vallo a k nim ešte pribudne Tomaševič. Môžeme hovoriť o nejakej mestskej visegrádskej štvorke plus?

Filozof a sociológ Arnošt Gellner hovoril o strednej Európe ako o mieste, kde na seba narážajú mestskí liberáli a rurálni konzervatívci. Po roku 1989 sa metropoly našej oblasti dotiahli na mestá ako Londýn, sú bohaté, rozvíjajú sa a pribúdajú v nich mrakodrapy. Ale oproti tomu stojí iný príbeh regiónov, ktoré zostali pozadu, a ktorý napríklad v Poľsku dobre využil vo svoj prospech Jarosław Kaczyński. Keď ste spomenuli primátorov hlavných miest vo V4, vytvárajú akýsi drobný Visegrád. Politici v metropolách ho radi spomínajú. Pražský primátor Hřib minulý týždeň v jednom rozhovore hovoril o lepšom Visegráde. Je to politický trend, ktorý by mohol zahŕňať aj iné mestá. Napríklad Brno sa v Česku v poslednom období v mnohých oblastiach rozvíjalo dynamickejšie ako Praha. Takže otázkou je, či tá lepšia V4 nie je skôr bublinou. Uvidíme, ako sa predstavitelia hlavných miest budú presadzovať v celoštátnej politike. Karácsony má ambície vytlačiť Viktora Orbána a vystriedať ho na poste maďarského premiéra. Hřib sa veľmi intenzívne snaží robiť politiku, ktorá presahuje mesto, až by som to nazval akousi zástupnou diplomaciou. V prípade, že sa Piráti dostanú po jesenných voľbách do vlády, z pražského primátora by sa mohol stať šéf diplomacie. Nedá sa prehliadnuť, že vo veľkých metropolách sa veľmi často robí opozičná politika proti vláde.

Je teda mestský Visegrád len koncept, ktorý slúži politikom, aby sa zviditeľnili, alebo má širší presah?

Platí jedno aj druhé. Politici prezentujú samých seba. Ale musia aj niečo reálne urobiť. Keď sme hovorili o konflikte dvoch prúdov v našom regióne, predstavitelia metropol sa logicky snažia ľudí presvedčiť o svojich predstavách, ako má fungovať štát, nielen ich mesto. Oproti nim stoja rurálni konzervatívci, ktorí majú vlastné názory. A čím viac jedna strana tlačí na pílu, tým je odpoveď oponentov dramatickejšia. Zaznievajú porovnania s 19. storočím. Časť obyvateľov bola vtedy hlboko sklamaná, že priemyselná revolúcia nezlepšila ich životnú úroveň. Myslím, že mnohí rurálni konzervatívci majú pocit, že to, čo sa deje teraz, im rovnako nepomáha, dokonca im komplikuje životy. Stredná Európa je plná talentovaných pravicových populistov, ktorí s tým dokážu veľmi dobre pracovať.

Čiže bude pokračovať zápas medzi zjednodušene povedané mestami a vidiekom?

Je to možné. Ale závisí to aj od toho, ako sa pozeráte na to, nakoľko je politika odrazom vývoja spoločnosti. Môžu prísť iné udalosti, ktoré rozdelia verejnosť. Napríklad hlboká hospodárska kríza, ktorá mnoho vecí odsunie do úzadia.

Nakoľko spoločnosťami zatriasla pandémia?

Niektoré témy prepojila. V Česku máme asi 20 percent ľudí, ktorí jednoznačne odmietajú očkovanie. Jednu časť tvoria ultraliberáli, druhú, tú väčšiu, proruskí nostalgici, ktorí by si dali iba Sputnik V. Politika nie je len racionálna. Ale budem aj optimistický. Pandémia možno trochu spoločnosť spojila. Zmenila sa komunikácia a uvidíme, čo to bude znamenať. Staršie generácie tak trochu technologicky omladli, čo nie je zlé. Mám príbuzných v Lúčke pri Lipanoch na východnom Slovensku. Tí teraz veselo s mojimi rodičmi v Česku komunikujú cez Skype.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #Chorvátsko #V4 #Stredna Európa #visegrádska štvtorka