V Holandsku sa pri skúmaní trosiek bombardéra RAF našli ostatky československej posádky

Pri vyzdvihovaní vraku bombardéra britského Kráľovského letectva (Royal Air Force - RAF), ktorý bol zostrelený počas druhej svetovej vojny v holandskej obci Nieuwe Niedorp, boli nájdené pozostatky patriace československej posádke. Správu potvrdilo to na svojich stránkach české veľvyslanectvo v Haagu.

06.06.2021 20:08
Vickers Wellington / RAF / Foto:
Ilustračné foto: Bombardér typu Vickers Wellington používaný britským Kráľovským letectvom počas druhej svetovej vojny.
debata (9)

„Vrak lietadla obsahuje pozostatky piatich členov českej posádky,“ uviedlo české ministerstvo zahraničia. Dodalo, že ide o vrak bombardéra typu Vickers Wellington 1c T2990 patriaci 311. českoslo­venskej bombardovacej peruti RAF. Zostrelený bol 23. júna 1941 nemeckým nočným stíhačom pri návrate z bombového útoku na Brémy.

Členovia šesťčlenného zostreleného lietadla boli Alois Rozum, Leonard Smrček, Vilém Konštatský, Jan Hejna a Karel Valach. Jediným zachráneným bol Vilém Bufka, ktorého Nemci zajali, ale väznenie prežil. Po nezvestných členoch nebola až doteraz nájdená žiadna stopa, s najväčšou pravdepodobnosťou zahynuli v horiacom lietadle, ktoré sa pádom zaborilo niekoľko metrov do zeme, uviedlo veľvyslanectvo.

Holandské ministerstvo obrany uviedlo, že na mieste dopadu sa našli úlomky kostí, kus topánky a letecké kombinézy. Dodalo, že experti sa teraz snažia priradiť nájdené pozostatky jednotlivým členom posádky. Analýza bude trvať niekoľko týždňov. Práce na vyslobodení vraku začali 25. mája.

Miesto nálezu tento týždeň navštívila veľvyslankyňa ČR v Holandsku Kateřina Sequensová. Pri tejto príležitosti sa stretla s predstaviteľmi miestnej samosprávy a príslušníkmi holandskej armády, ktorí vyzdvihnutie lietadla vykonávajú.

Vyzdvihnutie vraku je súčasťou holandského programu, ktorý sa začal v roku 2019, vláda odvtedy platí podľa denníka The Guardian všetky náklady. Jeho cieľom je umožniť uloženie pozostatkov nezvestných pilotov a členov posádok a dať ich príbuzným istotu o osude rodinných príslušníkov.

Predtým holandská vláda financovala vyzdvihovanie vrakov len zo 70 percent, zvyšný diel bol na miestnych samosprávach. Nedostatok financií na regionálnej úrovni ale v niekoľkých prípadoch viedol k zastaveniu prác, napísal The Guardian.

Počas druhej svetovej vojny bolo nad územím Holandska zostrelených alebo sa zrútilo viac ako 5 500 lietadiel. Tridsať až 50 týchto vrakov lietadiel podľa odhadov stále obsahuje pozostatky členov posádok. Každý rok sa v rámci programu podarí vyzdvihnúť až tri vraky, vyhľadávanie sa zameriava na britské aj na nemecké lietadlá.

Prednosť majú tie nálezy, kde je vyššia pravdepodobnosť úspechu operácie a kde existujú pozostalí po predpokladaných obetiach.

Československí piloti i ďalší vojaci, ktorí po okupácii a vzniku Slovenského štátu v marci 1939 zamierili do exilu, sa už od počiatku zapojili do bojov druhej svetovej vojny. Vycvičení letci slúžili v Poľsku a neskôr Francúzsku, najväčšej slávy dosiahli v modrých uniformách RAF. Popri stíhačoch sa do akcie zapojili už od roku 1940 práve členovia 311. bombardovacej perute, ktorí prvý nálet podnikli 10. septembra 1940.

Často útočili napríklad na okupovaný francúzsky prístav Brest, kde v lete 1941 vážne poškodili ťažký krížnik Prinz Eugen. Straty, ktoré sa len ťažko dopĺňali, avšak narastali. Do apríla 1942, kedy „tristojedenástka“ skončila s náletmi, vykonala 1 029 bojových letov a z 318 mužov ich stratila 128 (94 padlo). Zvyšok vojny tak zdecimovaná československá bombardovacia peruť RAF strávila v rámci Pobrežného veliteľstva.

Piloti slúžiaci pod veliteľstvom bombardovacieho letectva boli všetci dobrovoľníci a s každým nástupom na palubu podstupovali ohromné ​​nebezpečenstvo. Viac ako 44 percent členov posádok slúžiacich pod bombardovacím veliteľstvom, teda vyše 55-tisíc mužov, padlo v boji o nebo nad Európou, čo je najväčší podiel úmrtí zo všetkých spojeneckých jednotiek.

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Holandsko #RAF