Ruskí bojovníci s korupciou sú extrémisti, rozhodol súd

Ruský súd ociachoval organizácie spojené s Alexejom Navaľným ako extrémistické. Zakázal ich činnosť a za spoluprácu s nimi pohrozil až šesťročným väzením.

09.06.2021 22:34
debata (30)

Nadácie pre boj s korupciou a na ochranu ľudských práv spolu so sieťou regionálnych kancelárií sa ocitli na zozname extrémistických a teroristických organizácií po boku napríklad Islamského štátu. „Keď je korupcia základom štátnej moci, tak bojovníci s korupciou sú extrémisti,“ komentoval Navaľnyj rozsudok.

Najvýraznejší domáci odporca Kremľa, ktorý vlani prežil pokus o otravu bojovou chemickou látkou a od návratu z liečenie v Nemecku sedí v Rusku vo väzení, sa prostredníctvom svojich právnikov ozval na Instagrame. Bojovníkov proti korupcii, za čestné súdy a rovnosť pred zákonom podľa neho zákaz ich organizácií nezlomí. „Zmeníme sa. Prispôsobíme sa. Ale svojich cieľov a ideí sa nevzdáme. Je to naša krajina, nijakú druhú nemáme,“ odkázal stúpencom Navaľnyj, ktorý si má v trestaneckom tábore odpykať ešte vyše dvoch rokov starého trestu, pričom prokuratúra proti nemu chystá ďalšie procesy.

Súd rozhodoval na uzavretom pojednávaní. Účasť Navaľného nepripustil a všetky predložené spisy utajil. Verdikt sa zrodil po trinásťhodinovom maratóne v stredu v noci. Návrhy obhajoby na prerušenie pojednávania sudca zamietol. Pozorovatelia tento chvat dávajú do súvislosti s nadchádzajúcim rusko-americkým summitom, pred ktorým chcel Kremeľ signalizovať Bielemu domu, že žiadne zasahovanie do ruských vnútorných záležitostí nepripustí.

„Prechod k novému autoritárnemu stavu Ruska sa zavŕšil,“ komentoval verdikt súdu sociológ Vladislav Inozemcev. „Dôsledkom bude nárast politickej emigrácie a definitívna čistka politickej scény pred septembrovými voľbami do Štátnej dumy,“ napísal medzinárodne uznávaný expert vo svojom blogu.

Desaťtisíce kritikov režimu pred voľbami Kremeľ pripravil o pasívne volebné právo. Prezident Vladimir Putin minulý týždeň podpísal zákon, ktorý osobám s prepojením na extrémistické organizácií zakazuje kandidovať vo voľbách na všetkých úrovniach. Zákon stanovuje, že „účastníci, členovia, pracovníci extrémistickej alebo teroristickej organizácie a iné osoby spojené s pôsobením v takých organizáciách nemôžu byť zvolení za poslancov po dobu troch rokov od odo dňa nadobudnutia zákonnej účinnosti verdiktu súdu o likvidácii či zákaze činnosti extrémistickej či teroristickej organizácie“.

Podľa obžaloby, ktorú si súd osvojil, sa organizácie okolo Navaľného zaoberali „vytváraním podmienok pre destabilizáciu spoločenskej a spoločensko-politickej situácie a skutočným cieľom ich činnosti bolo vytvárať podmienky pre zmenu základov ústavného poriadku“.

Advokátov azda najviac zarazila skutočnosť, že žaloba fakticky označila všetkých účastníkov protestných mítingov za extrémistov, keďže organizáciám založeným Navaľným vyčítala, že demonštrantom, ktorým hrozia vysoké pokuty, sľubovali finančnú pomoc. „Peniaze na to sú financovaním extrémistickej činnosti,“ citovali advokáti slová prokurátora.

Obhajcovia sa chcú proti rozhodnutiu súdu odvolať, hoci pripúšťajú, že len preto, aby kauzu mohli posunúť na Európsky súd pre ľudské práva.

Sociológ Inozemcev neočakáva žiadnu významnejšiu vlnu domácich protestov. „Prijaté zákony a verdikty prakticky vylučujú možnosť protestovať proti nim. Účastníci protestov by totiž automaticky spadali do kategórie spolupáchateľov extrémistov so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú,“ napísal v blogu rádia Echo Moskvy.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #Alexej Navaľnyj