Najvyššia slovenská predstaviteľka svojím vystúpením otvorila diskusný panel s názvom Odstrašovanie a obrana v roku 2030. Podujatie, ktoré iniciovala americká názorová platforma German Marshall Fund (GMF), snažiaca sa o utužovanie transatlantických vzťahov, malo za cieľ pomenovať a hovoriť o prioritách Aliancie pre nadchádzajúce desaťročia.
Čaputová vyjadrila nádej, že spojenci budú okrem jednoty a súdržnosti naďalej posilňovať aj kolektívnu obranu a že budú mať dostatok schopnosti, odhodlanie a zdrojov na obranu svojich ľudí.
VIDEO: Prezidentka Zuzana Čaputová o tom, aký signál má vyslať summit NATO a prečo ho potrebujeme.
„Naša sila začína doma, kde sú naše demokratické inštitúcie, silný právny štát a naše hodnoty. Nie náhodou najväčšie hrozby prichádzajú od tých, ktorí nezdieľajú naše hodnoty. Musíme sa postaviť, keď dôjde k útoku na demokraciu a poriadok založený na pravidlách, doma aj v zahraničí,“ uviedla vo svojom vystúpení.
Čítajte viac Bývalý šéf NATO: Keď Američania odchádzajú, postupujú zlí chlapci
Upozornila, že „naši oponenti“ sa snažia využiť slabosti a závislosti spojencov, a preto je na mieste ostražitosť, pokiaľ ide o siete a kritickú infraštruktúru. Lebo pokusy o infiltráciu do týchto sietí protivníkmi alebo systémovými súpermi vytvoria úrodnú pôdu pre budúce hrozby.
Podľa jej slov súčasná strategická koncepcia NATO s tromi hlavnými úlohami odráža pohľad na svet v roku 2010, pričom dnes je už svet iný. „Pozorujeme väčšiu asertivitu, agresivitu a zvyšovanie neoprávneného nárastu vojenských síl blízko našich hraníc. Naše susedstvo je ohrozované a my sami sme zažili útoky dokonca na našej spojeneckej pôde,“ upozornila. Dodala, že rušivé technológie sa stávajú mocným nástrojom na získanie strategickej výhody v budúcnosti, čo už teraz cítiť prostredníctvom rôznych útokov v kybernetickom priestore. A pripomenula tiež, že dosah klimatických zmien bude mať čoraz väčší vplyv aj na sektor bezpečnosti.
„Pri plánovaní do roku 2030 a na nasledujúce obdobie by sme preto mali používať optiku zajtrajška, nie dneška. Musíme to premietnuť do novej strategickej koncepcie. Mali by sa brať do úvahy tri prvky – príslušné časti prebiehajúcej adaptácie NATO od roku 2014, a najmä od Varšavského summitu z roku 2016, a tiež súčasné a budúce bezpečnostné prostredie,“ odkázala Čaputová.
Dodala, že kolektívna obrana by mala opäť získať svoju „prominentnú a dominantnú úlohu“, a podporila pokračovanie bezprecedentného vojenského prispôsobovania sa. „Mali by sme byť ambiciózni pri stanovovaní spoločnej politiky NATO v oblasti odolnosti. A mať skutočne strategický prístup k inovačným technológiám, vesmírnej politike a klíme,“ opísala situáciu.
V závere svojho prejavu spresnila, že aby to všetko bolo možné dosiahnuť, spojenci potrebujú viac investovať do obrany. A to tak doma, ako aj v rámci spoločných rozpočtov NATO, aby bolo možné hovoriť o spoločnom vlastníctve najmodernejších obranných kapacít. „Toto je správa, ktorú dnes chceme poslať do 30 štátov“ uviedla Čaputová.
Čaputová: Summit NATO je v záujme obrany našich občanov
Prezidentka Čaputová sa po príchode na summit NATO vyjadrila, že na tomto vrcholnom podujatí sa zúčastňuje v záujme občanov. Prezidentka SR prišla na samit v sprievode ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS), ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) a veľvyslanca SR pri NATO Petra Bátora.
V krátkom príhovore pred sídlom Severoatlantickej aliancie uviedla, že summit je o silnom posolstve o transatlantickej jednote. „Idem sa zúčastniť na summite NATO aj z toho dôvodu, že je veľmi dôležité vyslať signál o spolupráci, o transatlantickej jednote a, samozrejme, aj o kolektívnej obrane – a to z jedného jediného a dôležitého dôvodu, ktorým je ochrana a obrana našich občanov,“ povedala Čaputová.
Pre prezidentku ide v poradí už o druhé vystúpenie na tomto formáte – v decembri 2019 sa zúčastnila na mimoriadnom stretnutí lídrov Aliancie pri príležitosti osláv 70. výročia tohto obranného zoskupenia.
Stretnutie s eurokomisárkou Jourovou
Čaputová využila svoj pobyt v Bruseli pred otvorením summitu NATO aj na stretnutie s podpredsedníčkou Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou.
Čaputová a česká eurokomisárka sa stretli v hoteli, kde bola prezidentka SR ubytovaná. Podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa ich rokovania týkali dodržiavania zásad právneho štátu a boja proti dezinformáciám a lživým informáciám v digitálnom priestore, čo je agenda, ktorú má Jourová na starosti v exekutíve EÚ.
Pondelňajší summit NATO znamená „znovunájdenie sa“ Spojených štátov s ich spojencami, potom ako tieto prešli krízou dôvery počas administratívy Donalda Trumpa. Pracovné zasadnutie má trvať tri hodiny – od 13.00 do 16.00 h – a účastníci prijmú spoločné vyhlásenie, ktoré už bolo medzi vládami spojeneckých krajín dopredu dohodnuté.
Spojenci chcú vyslať Rusku silný odkaz ešte pred stredajším stretnutím amerického prezidenta Joea Bidena s jeho ruským rezortným partnerom Vladimirom Putinom v Ženeve, otvoria proces preskúmania strategickej koncepcie s názvom NATO 2030 s cieľom pripraviť Alianciu na nové výzvy, ale aj na nové hrozby vo vesmíre či kybernetickom priestore, a budú sa venovať aj aktivitám Číny, ktoré ovplyvňujú záujmy spojencov.
Účastníci summitu by zároveň mali prijať kódex správania s cieľom ukončiť napätie vyvolané jednostrannými rozhodnutiami Spojených štátov o vystúpení z vojenských operácií v Afganistane a aktivitami Turecka v Sýrii, Líbyi a na Kaukaze.