Biden a Putin sa stretli v Ženeve. Dohodli sa na návrate veľvyslancov do USA a Ruska

Americký prezident Joe Biden a šéf Kremľa Vladimir Putin sa na stredajšom summite v Ženeve dohodli, že veľvyslanci ich krajín sa vrátia na svoje pôsobiská a budú pokračovať v plnení svojich diplomatických povinností. Ruský prezident to uviedol na tlačovej konferencii po skončení vrcholnej schôdzky, píše denník The Guardian.

, 16.06.2021 07:21, aktualizované: 21:44
Biden Putin Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a americký prezident Joe Biden si podávajú ruky pred vilou La Grange v Ženeve v stredu 16. júna 2021.
268

Veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan a ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov boli pred niekoľkými mesiacmi pre napäté vzťahy Washingtonu a Moskvy povolaní späť do svojich domovských krajín. Termín návratu veľvyslancov zatiaľ podľa Putina nebol určený. Dodal však, že ide len o „technickú otázku“.

Na otázku redaktora televízie CNN, či boli rozhovory s Bidenom poznačené nevraživosťou, Putin odpovedal, že to tak nebolo a označil ich za „celkom konštruktívne“. Obe strany podľa neho preukázali „ochotu porozumieť jeden druhému“.

Putin tiež informoval, že sa s Bidenom dohodli na začatí rokovaní o kybernetickej bezpečnosti. Biely dom ešte pred začiatkom rokovaní naznačil, že Biden na stretnutí s Putinom otvorí i otázku nedávnych kybernetických útokov voči americkým spoločnostiam.

Ruský prezident potvrdil, že s Bidenom diskutovali o jadrových zbraniach, a konštatoval, že Rusko a USA nesú osobitnú zodpovednosť za zabezpečenie globálnej strategickej stability.

Biden varoval Rusko pred zasahovaním do demokracie v USA

Americký prezident Joe Biden na stredajšej tlačovej konferencii po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Ženeve vyhlásil, že Washington nebude tolerovať zasahovanie Kremľa do demokracie v USA.

„Atmosféra celého stretnutia… bola dobrá, pozitívna,“ povedal Biden novinárom s tým, že prezidenti si neadresovali „nijaké vyhrážky“. Putinovi však dal jasne najavo, že „nebudeme tolerovať pokusy o narušenie našej demokratickej suverenity či podkopanie našich demokratických volieb a budeme na to reagovať“.

Šéf Bieleho domu poznamenal, že Putin vie, že ak by zo strany Ruska došlo k opätovnému zasahovaniu do volieb v USA alebo k ďalším kybernetickým útokom, „bude to mať následky“, píše stanica CNN.

Putinovi dal Biden zoznam 16 subjektov kritickej infraštruktúry USA, ktoré by sa nemali stať terčom kybernetických či iných útokov. Americký prezident vyjadril zároveň presvedčenie, že Putin bude jeho varovania rešpektovať. „Myslím si, že posledná vec, ktorú (Putin) teraz chce, je studená vojna,“ vyhlásil.

Biden povedal, že Spojené štáty budú vždy hovoriť o téme dodržiavania ľudských práv a o prípadoch, keď dochádza k ich porušovaniu. „Upozornil som ho, že preto budeme vyjadrovať naše obavy v takýchto prípadoch, ako je Alexej Navaľnyj,“ uviedol. V tejto súvislosti dodal, že ak by Navaľnyj vo väzbe zomrel, dôsledky „pre Rusko by boli zničujúce“.

Kritiku ľudských práv v USA zo strany Putina nazval Biden „smiešnou“. Medzi vpádom prívržencov exprezidenta Donalda Trumpa do Kapitolu a pokojným pochodom za slobodné a spravodlivé voľby je veľký rozdiel, zdôraznil. Reagoval tak na výroky Putina, ktorý väznenie Navaľného prirovnal k obvineniam voči útočníkom na Kapitol, ktorí boli podľa neho uväznení za svoje „politické požiadavky“.

Biden pripomenul „pevný záväzok“ svojej administratívy vi veci suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Putin predtým vyhlásil, že prípadný vstup Ukrajiny do NATO nie je otázkou, o ktorej by sa malo rokovať.

Obaja lídri hovorili i o spolupráci v súvislosti s Iránom a sťahovaní amerických vojsk z Afganistanu. Biden vyjadril nádej, že „existuje skutočná šanca na významné zlepšenie“ vzťahov medzi USA a Ruskom. Spojené štáty sa však nevzdajú svojich princípov a hodnôt.

Americký prezident a šéf Kremľa ukončili stredajší summit v Ženeve po približne tri a pol hodinovom rokovaní. Prezidenti sa stretli najprv v menšom a neskôr v rozšírenom formáte, na ktorom sa zúčastnili viacerí predstavitelia z oboch rokujúcich strán. Prvé kolo rokovaní trvalo necelé dve hodiny a druhé približne 65 minút, pričom medzi nimi bola 45-minútová prestávka.

Summit tak trval kratšie než sa pôvodne očakávalo. Počítalo sa totiž so štyrmi až piatimi hodinami rokovaní. Ešte pred začiatkom rokovaní v knižnici vily La Grange sa konalo stretnutie so švajčiarskym prezidentom Guyom Parmelinom.

Napäté vzťahy

Summit sa konal v čase vyostrených vzťahov medzi oboma krajinami. Tvrdia, že ich vzťahy sú najhoršie od konca studenej vojny.

V predvečer summitu Kremeľ oznámil, že program rokovaní obsahuje prakticky všetky témy, ktoré sa týkajú oboch krajín. Ide napríklad o súčasný stav a vyhliadky na rozvoj rusko-amerických vzťahov či otázky strategickej stability, informačnej bezpečnosti a boja proti počítačovej kriminalite.

Biden a Putin sa mali tiež venovať prípadu väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného, regionálnym krízam na Ukrajine, v Sýrii a v Líbyi, ako aj iránskemu jadrovému programu a Afghanistanu.

Podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že lídri rozhodnú aj o návrate veľvyslancov oboch krajín na svoje pozície. Okrem toho avizoval, že Putin počas rokovaní s Bidenom „ako vždy“ jasne načrtne „červené čiary“, ktoré sú pre Rusko zásadné.

V podobnom duchu sa vyjadril nedávno aj Biden. Po skončení pondelňajšieho summitu šéfov štátov a vlád NATO v Bruseli zdôraznil, že v otázkach, na ktorých sa Washington a Moskva nedohodnú, „vyjasní, aké sú červené čiary“. Jednou z nich je „zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny“.

Prezidenti spolu nejedli

Napäté vzťahy medzi obom krajinami ilustruje aj to, že v programe summitu nebolo spoločné pohostenie oboch lídrov. „Nebudú spolu jesť,“ potvrdil pod podmienkou zachovania anonymity popredný predstaviteľ americkej delegácie na palube prezidentského špeciálu Air Force One.

Bola to prvá schôdzka Putina a Bidena ako prezidentov. Lídri USA a Ruska sa tak na neutrálnej švajčiarskej pôde zišli po 36 rokoch. Naposledy tam v roku 1985 rokovali ich predchodcovia – americký prezident Ronald Reagan a vtedajší šéf Kremľa Michail Gorbačov.

Joe Biden Čítajte viac Biden o Putinovi: Je to bystrý, tvrdý a dôstojný protivník. Rusku však vytýči "červené čiary"

Uzatvorený vzdušný priestor

Joe Biden priletel do Ženevy v utorok krátko po 16.00 h SELČ v rámci poslednej časti svojej prvej zahraničnej cesty v úrade prezidenta. Počas nej absolvoval summity G7 a NATO v Británii a Bruseli, pričom sa usiloval o posilnenie transatlantických vzťahov.

Počas stretnutia Bidena s Putinom platia v Ženeve prísne bezpečnostné opatrenia. Tamojšie úrady dočasne uzatvorili vzdušný priestor nad mestom a v oblasti nasadili okolo 4000 príslušníkov bezpečnostných zložiek vrátane vojakov.

Naposledy v Helsinkách

Vilu La Grange a jej okolitý park obkolesili dvoma kilometrami bezpečnostného oplotenia s ostnatým drôtom. Polícia ohradila bezpečnostnými bariérami aj okolie hotela neďaleko európskej centrály Organizácie Spojených národov (OSN), v ktorom je Biden ubytovaný.

Putin spoločné rokovania s americkou hlavou štátu absolvoval naposledy 6. júla 2018 v helsinskom prezidentskom paláci. Toto stretnutie s jeho vtedajším americkým náprotivkom Donaldom Trumpom bolo nielen ich prvým samostatným, no išlo zároveň o prvú dvojstrannú schôdzku lídrov USA a Ruska od apríla 2010.

USA-RUSSIA/SUMMIT Čítajte viac O čom bol dôverný rozhovor Trumpa s Putinom, pýtajú sa Američania. Odpovede neprichádzajú

Protestoval aj Čech

V Ženeve deň pred summitom protestovala asi desiatka ľudí proti Putinovi, medzi nimi aj český fitness tréner Petr Pavelec. Pozornosť médií vzbudil Čech najmä portrétom väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného, ​​čerstvo vytetovaným na svojej hrudi.

Vyzlečený do pol pása bol Čech medzi niekoľkými desiatkami stúpencov popredného ruského kritika Kremľa na jednom zo ženevských námestí, uviedla agentúra AP. Prítomných bolo podľa nej zrejme viac novinárov než samotných účastníkov demonštrácie.

„Skôr som robil fitness modela. Investovať celý život do bicepsov je ale k ničomu. Chcem radšej upozorniť na osud Navaľného a ďalších obetí vrchného tyrana Vladimira Putina,“ citoval Pavelce švajčiarsky denník Solothurner Zeitung. Pred dvoma dňami kvôli tomu podstúpil osemhodinovú tetovaciu procedúru.

K činu prinútil 38-ročného Čecha žijúceho v Ženeve najnovší vývoj v Rusku. Podľa neho ruský súd – zrejme s požehnaním Kremľa – rozhodol, že všetci prívrženci Navaľného sú okamžite podozriví z terorizmu a vystavujú sa tým dlhoročnému väzenia, ak neprestanú s politickým aktivizmom.

Tyran, ktorý stratil zábrany

„Putin stratil všetky zábrany. Je jedom pre zvyšok sveta. To, že sa Navaľnyj dobrovoľne vrátil z nemeckého exilu do Ruska, potom čo ho Putin chcel otráviť, na mňa zapôsobilo,“ dodal Pavelec. „Rusi sú ako ja nadšení šachisti. Navaľnyj sa odvážil urobiť najodvážnejší ťah: obetovať sám seba.“

„Pán Putin, nie ste nič iné ako tyran. A vďaka odvážnej práci Alexeja Navaľného a ďalších to bude čoskoro vedieť celý svet,“ znie Pavelcov odkaz Putinovi. Svoj protest, prezentovaný „hore bez“ v predvečer očakávanej schôdzky, načasoval Pavelec perfektne, uviedol denník.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
268 debata chyba
Viac na túto tému: #Ženeva #vyhostenie diplomatov #Vladimir Putin #Švajčiarko #summit Biden-Putin #Joe Biden