Chruščovová: Kovbojský štýl na šéfa Kremľa neplatí

„Keď máte Putina za stolom, tak je to vždy lepšie, než keď vás pri každom kroku omína - ako hnisajúci tŕň v päte,“ hovorí pre Pravdu na margo rusko-amerického summitu profesorka medzinárodných vzťahov z newyorskej univerzity New School Nina Chruščovová (57), pravnučka niekdajšieho šéfa Kremľa Nikitu Chruščova.

, 16.06.2021 23:56
Nina-Khrushcheva-1
Nina Chruščovová. Foto: New School
118

Nik od schôdzky Joea Bidena a Vladimira Putina neočakával prelom. Tak načo sa vôbec stretli?

Summity nemusia nevyhnutne viesť k prelomu. Stretnutia svetových lídrov sú však užitočné. Môžu aspoň čiastočne znížiť napätie. Stretli sa preto, lebo tvrdé kroky, ktoré sa Západ a predovšetkým Spojené štáty pokúšali podnikať, aby zmenili správanie Ruska, neviedli k výsledku a dokonca vyvolali ešte väčšiu agresivitu v duchu: „Vy na nás vyťahujete bič, tak my vám na revanš naložíme ešte viac.“ Preto si myslím, že je dobré, že sa summit konal. Podľa mňa to mal spraviť Barack Obama ešte v roku 2014.

Myslíte, že po zabratí Krymu a prepuknutí bojov na východe Ukrajiny mal bývalý americký prezident sadnúť za rokovací stôl so šéfom Kremľa?

Keď máte Putina za stolom, tak je to vždy lepšie, než keď vás pri každom kroku omína – ako hnisajúci tŕň v päte. Namiesto toho, aby si založil ruky a na diaľku urážal Putina, mal sa Obama ihneď, keď sa to stalo, stretnúť s Putinom a pozrieť sa na to, čo sa dá spraviť, vytýčiť červené línie a znížiť jeho vplyv na Ukrajine. Mal sa pokúsiť nejako to diplomaticky riešiť. Pretože to poznáme ešte z čias studenej vojny, že keď sa začalo Sovietskemu zväzu hroziť, Moskva začala hroziť ešte viac.

Bidenov predchodca na svojom jedinom summite s Putinom v júli 2018 sa o ústretový prístup pokúsil, ale nikam to neviedlo.

Donald Trump sa neráta. Pretože to nebolo o vzájomných vzťahoch, ale len o samotnom Trumpovi a jeho egu.

Takže podľa vás to bola Obamova chyba, že po Ukrajine neuznal Putina za rovnocenného partnera na dialóg?

Nielenže neuznal, on Rusko urazil, keď o ňom vyhlásil, že je len regionálnou mocnosťou. Putina prirovnal k nudiacemu sa žiakovi z poslednej lavice. Biden Putina tiež nešetril. Najskôr, ešte v roku 2011, v období, keď sa s Putinom, vtedajším premiérom, stretol ako Obamov viceprezident, o ruskom lídrovi povedal, že nemá dušu. A tento rok na jar, už ako šéf Bieleho domu, v rozhovore prikývol na otázku, či Putina považuje za vraha. To je, samozrejme, idiotský prístup, taký americký, kovbojský. Čo od toho mohli vo Washingtone očakávať? Mysleli si, že keď vytasia kolty, Putin odpovie: Priznávam si vinu a polepším sa?

Podľa vás tvrdý prístup nebol namieste?

Obama chcel len trestať. Neviem, kto mu to radil. Kam sa podela celá tá armáda washingtonských kremľológov? Lebo od samého začiatku bolo jasné, že to nebude fungovať. Hovorili, že Putin je nepredvídateľný. V skutočnosti je absolútne predvídateľný.

Predvídateľný?!

Áno, nerobí nič, s čím by nebolo možné rátať. Keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj teraz začal testovať Bidena, chodiť na frontovú líniu, pozývať NATO, čo očakával? A ako zareagoval Putin? Samozrejme, že na hranici ponechá vojsko, keď Zelenskyj vyhlási, že Ukrajinu čoskoro prijmú do NATO. Putin vždy odpovedá na také veci rovnako. Ale Zelenskému to svojím spôsobom vyhovuje, lebo potom môže žiadať, aby Putinovi dali po prstoch.

Biden ale napokon uprednostnil schôdzku s Putinom a stretnutie so Zelenským odsunul na neskôr. Prečo?

Vo Washingtone prevládol pragmatizmus. Uvedomili si, že diplomacia sa tak nerobí. Nech si o Putinovi myslíte čokoľvek – vrah, nevrah – je hlavou štátu, ktorý aj keď má z globálneho hľadiska nízke HDP, iba 1,5 percenta celosvetového, je stále jedinou jadrovou mocnosťou schopnou v ničivej sile udržiavať s USA paritu. Ak nechcete vojnu, tak s krajinou roztiahnutou na jedenásť časových pásiem a s prezidentom, ktorý bude pri moci večne, potrebujete diplomaciu. Lebo on nikam neodíde. Biden napokon zmiernil svoj slovník a tesne pred schôdzkou už o Putinovi hovoril ako o úctyhodnom protivníkovi.

Diplomacia je alternatívou vojny?

Rozhodne. Bolo to tak už aj v 60. rokoch, keď bolo možné začať vojnu so Sovietskym zväzom, ale predsa asi bolo lepšie stretnúť sa s Chruščovom, nech už ho Kennedy považoval za akokoľvek nepredvídateľného.

Mimochodom, o vás niekedy píšu ako o pravnučke a inokedy ako o vnučke Chruščova. Ako to je?

Vždy som sa cítila byť skôr vnučkou. Chruščovov syn, môj skutočný dedo, padol vo vojne, a mamu, ktorá bola vtedy úplne malá, Chruščovovci vychovávali ako svoju dcéru. Takže vnučkou som sa stala ja.

Chruščov sa s Kennedym zišiel v roku 1961. Vidíte nejakú analógiu s terajším summitom?

Možno v tom, že je znova studenovojnový. Je tu ale aj podstatný rozdiel. Kým Chruščov s Kennedym v roku 1961 a Gorbačov s Reaganom na jeseň 1985 sa na svojom prvom summite ako nováčikovia zoznamovali, Biden a Putin už majú predhistóriu osobných vzťahov. Obaja sú na medzinárodnej scéne starí kozáci, a aj keď sa zjavne nemajú radi, dobre sa poznajú a nepotrebujú zisťovať, kto je kto. Chruščov s Kennedym sa na prvej schôdzke nepochopili. Vzápätí z toho bola karibská kríza. Ale práve vďaka osobnému kontaktu dokázali zabrániť, aby kríza prerástla do vojny. Reagan na ženevskom summite usúdil, že jeho partner je normálny chlapík, a Gorbačov, ktorý chcel vyviesť Sovietsky zväz do globálnejšieho spoločenstva, než bola len Varšavská zmluva, sa tak aj správal. Vďaka tomu už na prvej schôdzke dokázali krátkym spoločným vyhlásením položiť základy neskorších odzbrojovacích rokovaní.

Čo priniesol terajší summit?

Verím, že vďaka civilnej atmosfére umožní z oboch strán aspoň čiastočné ústupky. Chvalabohu, nemali spoločnú tlačovku, na ktorej by sa mohli vzájomne urážať. To by bolo nepríjemné pre obe strany. Rovnako ako za Gorbačova a Reagana boli v popredí otázky jadrových zbraní. Novou témou oproti minulosti je kybernetická bezpečnosť. Skeptici síce hovoria, že Rusko nie je možné zapojiť do systému kybernetickej bezpečnosti, aj v minulosti sa ale ozývali hlasy spochybňujúce reálnosť zapojenia Moskvy do jadrového odzbrojenia. Príkladom z dejín môže byť NATO a povojnové Nemecko, keď sa krajinu, bývalého agresora, podarilo zapojiť do systému kolektívnej bezpečnosti. Putin už pred summitom nevylúčil, že by si Rusko a USA mohli vzájomne vydávať kybernetických zločincov na trestné stíhanie.

Niektorí politológovia hovoria, že Putinovi vyhrotené vzťahy so Západom vnútropoliticky vyhovujú, lebo obliehanú pevnosť môže ľahšie ovládať. Súhlasíte s tým?

Vyzerá to tak. Mám teraz akademické voľno, po troch desaťročiach pôsobenia v USA som už rok v Moskve, a za ten čas sa spoločensko-politický priestor scvrkol možno až o sedemdesiat percent. Zo začiatku boli protesty, dalo sa všeličo povedať a napísať, a teraz to potlačili prakticky na minimum. Putin sám pre seba vyriešil tento problém po bielorusky. Kým režim Alexandra Lukašenka už dávnejšie premenil krajinu na gulag, Rusko bolo podstatne voľnejšie a prenasledovanie odporcov bolo menej drsné. Putin si myslí, že prijatím Lukašenkovho scenára sa zabezpečil, a preto by už nemusel vystupovať z pozície obliehanej pevnosti. Naopak, domácej verejnosti by mohol ukázať: „Pozrite sa, dokážem s nimi spolupracovať, obnovíme diplomatické služby vrátane konzulárnych a vy, čo ste poslušní, budete môcť cestovať do zahraničia.“ Tým, že takpovediac vyčistil vnútropolitickú scénu, teraz môže partnersky spolupracovať so všetkými, čo ho nebudú provokovať ľudskými právami. "To sú naše vnútorné záležitosti a s vami môžeme riešiť otázky klimatických zmien, jadrovú bezpečnosť a stabilitu,“ odkazuje Západu.

Nemal Biden v Ženeve viac zatlačiť na otázku ľudských práv?

Tu, pochopiteľne, nemal šancu dosiahnuť nejaký prelom. Určite Putinovi povedal svoj názor na prípad Alexeja Navaľného. Ale to je ako hrach o stenu hádzať. Putinova odpoveď sa nemení: „Nemiešajte sa do našich vnútorných vecí a pozrite sa radšej na seba.“ Navaľného Moskva označila za cudzieho agenta, riadeného zo CIA, jeho organizácie zakázala ako extrémistické, ktoré chcú zvrhnúť ústavný poriadok, čiže pre Putina tu už niet cesty späť. Myslím si, že čím viac sa USA budú zaujímať o Navaľného, tým viac to Putin bude vydávať za potvrdenie toho, že je agentom Západu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
118 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #summit #Rusko - USA #Nina Chruščovová #Joe Biden