Sankcie síce bolestivo zasiahli najmä ruskú ekonomiku, ale k nájdeniu východiska na Ukrajine ani po siedmich rokoch neviedli. Zostane všetko po starom? Alebo sa, naopak, niečo zmení?
Macronovi sa doterajší prístup už nepozdáva
Členské štáty EÚ opakovane pravidelne predlžujú platnosť protiruských sankcií. Pribúdajú však hlasy, ktoré politiku takého trestania začínajú spochybňovať. Medzi ne patrí už aj jeden z najmocnejších lídrov v únii. „Vo vzťahu k Rusku politika progresívnych sankcií v zamrznutých situáciách už nie je dlhšie efektívna,“ upozornil podľa portálu EUobserver francúzsky prezident Emmanuel Macron. Naznačil, že podobu postoja k Moskve treba prehodnotiť.
Armin Laschet, ktorý má v Nemecku šancu nahradiť pri moci odchádzajúcu kancelárku Angelu Merkelovú, v najnovšom rozhovore síce priamo nehodnotil sankcie, podotkol však, že EÚ a Rusko sa spolu musia viac rozprávať, určite nie menej. „Ľudia, ktorí vyzývajú na tvrdší prístup, majú povedať, čo si pod tvrdším prístupom predstavujú. Máme sankcie, ale prerušenie diplomatických vzťahov alebo niečo podobné by bolo zlé,“ povedal pre stanicu Deutsche Welle.
Členskými štátmi EÚ, ktoré dôrazne presadzujú tvrdú líniu proti Rusku, sú hlavne všetky tri pobaltské republiky a Poľsko. Ich snahu húževnato podporuje Ukrajina.
Sankcie uvaľuje aj Kyjev. Na politikov z EÚ
Ukrajina víta, že EÚ doteraz nezmäkčila nič z balíka protiruských sankcií a, naopak, zakaždým reaguje veľmi podráždene, keď sa dozvie, že niekto zo zahraničia navštívil Krym na pozvanie z Ruska. Kyjev tieto osoby zaraďuje na čiernu listinu. Znamená to, že im zakáže cestovať na Ukrajinu. Naposledy boli takto potrestaní pred necelými troma mesiacmi traja francúzski členovia Európskeho parlamentu.
Bola medzi nimi aj Virginie Joronová. Europoslankyňa, ktorá už dlhšie Ukrajine píli uši. „Nové sankcie jedine prilievajú olej do ohňa vo vzťahu k Rusku. Nesúhlasím s ešte prísnejšími sankciami. Nevidím, akým spôsobom by sankcie mohli čokoľvek vyriešiť,“ vyhlásila na pôde Európskeho parlamentu, keď sa zaoberal možnosťou tvrdšieho postoja k Moskve.
Kyjev musí mať v zuboch aj nemeckého poslanca Antona Friesena, ktorý podporuje odvolanie sankčnej politiky. „Riešením problému sa môže stať rýchle a úplné zrušenie sankcií, čo je zvlášť dôležité v podmienkach pandémie koronavírusu. Mohlo by to pomôcť obnove nemeckej ekonomike,“ upozornil. Friesen doplnil, že sankcie sú na zaplakanie. Ich zástancovia upodozrievajú politikov s podobnými tvrdeniami, že hovoria na objednávku, čo oni popierajú.
Ochladené vzťahy
Hlboká kríza medzi EÚ a Ruskom trvá sedem rokov, čiže toľko času, koľko sankcie existujú. Spomedzi lídrov únie naposledy hovoril so šéfom Kremľa predseda Európskej rady Charles Michel. Po telefonáte s Vladimirom Putinom podčiarkol, že Moskva musí zmeniť správanie, ak chce mať s EÚ lepšie vzťahy. „Sú na nízkej úrovni a tento stav alebo jeho zhoršenie nie je v záujmoch ani jednej strany,“ konštatoval Michel.
Balík sankcií Európskej únie proti Rusku
Hospodárske sankcie proti sektorom ruskej ekonomiky. Dotýkajú sa oblasti financií, zbrojárstva, energetiky a exportu výrobkov dvojakého využitia (produkty použiteľné v civilnom aj vo vojenskom priemysle). V platnosti do 31. júla 2021 (o predĺžení sa rozhoduje každých 6 mesiacov).
Sankcie proti fyzickým a právnickým osobám. Ide o zmrazenie bankových účtov, o zákaz poskytovať finančné služby a o zákaz jednotlivcom pricestovať do EÚ. Tieto sankcie sa vzťahujú na 177 ľudí a na 48 subjektov, ktoré sú podľa únie spoluzodpovedné za podkopávanie ukrajinskej územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti. V platnosti do 19. septembra 2021 (o predĺžení sa rozhoduje každých 6 mesiacov).
Obmedzenia pre biznis na Kryme a v Sevastopole. Zákaz dovozu tovarov z týchto území do EÚ a zákaz vývozu určitých tovarov a technológií na tieto teritóriá. Zákaz poskytovať turistické služby na Kryme a v Sevastopole. V platnosti do 23. júna 2021 (o predĺžení sa rozhoduje každých 12 mesiacov).
Zdroj: Európska komisia